No, uplne ta chapem - ja som tiez kedysi bol velmi nespokojny s tym, ze tolko veci este nevieme. Stvalo ma, ze nebudem zit dvetisic rokov aby som sa vsetko dozvedel, este k tomu - presne ako hovoris - s kazdou dalsou odpovedou zvacsa prichadzaju dve dalsie otazky. Je to zacarovany kruh.
Preto som bol so sebou nespokojny a vedel som ze nieco je v takom pristupe k zivotu nespravneho. Je to sice uslachtily a "bohumily" ciel mat take zaujmy a tuzby, lepsie ako ozierat sa niekde v krcme a doma mlatit manzelku a deti, lenze - akyze je to uslachtily ciel ked cloveku prinasa nespokojnost a tuzbu po niecom (napr. vediet vsetko?)? Kazda tuzba po comkolvek je nespravna, a robi nas nestastnymi a potom len trpime a neustale po niecom tuzime. A pritom zbytocne.
Na druhej strane, musim povedat ze tieto moje "vedecke" zaujmy ma ochranili od mnohych veci ktorymi vela mladych ludi trpelo. Napr. vdaka tomu ze som zil vo svojom svete galaxii a dalekohladov sa ma takmer vobec nedotklo, ze moji rodicia sa rozviedli. Aj pred ich rozvodom- ved viete mozno ako to v takych nefungujucih rodinach chodi. Ked mi rodicia oznamili (to som bol prave pubertak, 14 rokov) ze sa rozvadzaju, povedal som, ze OK. A isiel som si citat najnovsie objavy v astronomii. Az sa rodicia cudovali, ze ci nieco len neskryvam a ci na druhy den si nehodim slucku.

Ale pre mna to bola v porovnani s vesmirnymi tajomstvami naozaj bezvyznamna vec. No, napriek tomu pozitivnemu dopadu na zivot ako som povedal, zaroven to bolo aj zdrojom utrpenia.
Riesenie - nesnazit sa prist na klb vesmiru len cisto intelektualne. Da sa to len do istej miery a potom - smitec. Intelektualne poznanie sa niekde zakonite musi koncit. Fyzikalna analogia je jednoducha - molekuly sa skladaju z atomov, atomy z elektronov a jadier, jadra z protonov a neutronov (zjednodusene, su tam aj ine moznosti samozrejme), tie zas z kvarkov...a tie? no, podla fyzikov aj dalej to pojde, ale - problem - uz sa z toho stava len taky vibrujuci balicek energie a uz aj tie kvarky maju velmi cudne vlastnosti (napr. cim ich viac od seba vzdalujes tym viac navzajom interaguju - presne naopak ako vsetko ostatne vo vesmire). Ejhla, uz nasa racionalita pokryvkava, uz je to len gulas a vyrvar energie, a uz sa dostavame k hraniciam racionalneho popisu. Sme nuteni zavadzat vselijake extremne veliciny a vlastnosti. Nehovoriac ze kvantova mechanika ma mnoho iracionalnych problemov, na ktore sa vsak stale dari najst racionalnu odpoved (zatial).
Lenze aj fyzika dokonca hovori, ze to ma hranicu - Planckova vzdialenost = vzdialenost, ktoru svetlo/signal preleti za Planckov cas (10 na minus 42 sekundy). Extremne extremne a nepredstavitelne kratka doba - ale konecna a ohranicena. Pod nu sa fyzika nikdy nedostane, pretoze fluktuacie samotneho casoprietoru (ten vyrvar) tomu zabrania. Priroda ma tiez svoje hranice.
Lenze - toto ma byt uspokojenie pre nasu mysel? Toto ze je teda koniec? Na konci devatnasteho storocia fyzici vyhlasovali, ze takmer vsetko uz je objavene, ze je to uz len otazka par rokov ked veda popise vycerpavajuco cely svet. A o par rokov prisiel pan s fuzami a sedivymi strapatymi vlasmi a rozprasil tieto predstavy na franforce (ale aby som bol objektivny uz pred nim bolo zopar inych matematikov ako Poincare ci Lorentz ktori boli na tom takmer tak isto ako Einstein a keby relativitu nevymyslel on tak to urobia ini - uz to bolo na spadnutie, chcelo to len jeden trosicku stresteny mozog ktorym Einstein bol). Nemyslim ze racionalny vedec niekedy moze dost k uspokojivemu popisu sveta. Neviem co si studoval, alebo studujes, alebo pracujes, ale keby si len vedel ako veda musi zjednodusovat, len priblizne popisovat realitu, stratil by si iluzie o "exaktnej" vede. Ja som sa pri robeni doktoratu viac zaoberal hladanim toho, co by sa este dalo pouzit na to, aby sme sa vyhli uplnemu popisu reality, ako samotnemu popisu tej reality. A tak to robia vsetci vedci. Musia, inak sa to neda.
Ono to nie je na zavadu, ved aj to je zaujimave, aj to je popis reality, ale clovek ktory s tym nerobi si ani nemusi uvedomit ako velmi nedokonala je nasa predstava o svete.
No a paradoxne kvantova fyzika sa az velmi, naozaj velmi podozrivo podoba popisu sveta napr. z budhistickeho pohladu. Je to zvlastne, ale ja som kopu budhistickych vyrokov pochopil prave len a len vdaka kvantovej mechanike, dovtedy som im nerozumel a povazoval som ich padnute na hlavu. Ale neboli.
Napriklad - pouzijem len jeden priklad za vsetky,lebo inak tu mozem vypisovat kopu stran uvah - fyzikalny pojem "falosne vakuum" je presne to, co budhisti nazyvaju "prazdnota je plnost". Je to zvlastne, ale naozaj si vdaka kvantovej mechanike mozes "vypocitat" viacero tvrdeni mnichov, ktori ako si sam povedal niekde (nielen) v cine mozu sediet a vediet ci skor tusit a citit to nas cim si fyzici lamu hlavy a neuronya pocitace a LHC... ja osobne to nepovazujem za nahodu, ale za podobny vysledok dvoch roznych metod zameranych na to iste - popis reality v ktorej zijeme. Svet v jeho zakladoch (kvantovy svet) je uplne iny ako ten v ktorom sme sa zdanlivo narodili, kvantova mechanika nam odhaluje pravu tvar reality tak aka je v jej jadre (na malych skalach) a nie taka aka sa nam javi makroskopicky (cize uz len statisticky, spriemerovane, v "hrubom zrne").
Ja osobne to vnimam tak, ze - obe cesty (buddh. a veda) vedu k tomu istemu, len inym sposobom a s inymi obmedzeniami. Ako isty budhisticky mnich povedal - osvietenie mozeme dosiahnut len prostrednictvom hmoty - nasho tela, pretoze bez neho sme strateni.
Mimochodom, vyrok toho mnicha este aj s ilustraciou dalsieho budhistickeho mnicha som dal do svojej dizertacnej prace (ak chces tak len zo srandy si to mozes
pozriet), ktora bola o vlastnostiach relativistickej jadrovej hmoty. Vynikajuco to podla mna doplnalo matematicky aparat ktory som tam pouzil, takze som si nemohol odpustit takto uzavriet kruh. Bez toho vyroku by bola moja praca neuplna. Bol to ale "zlaty klinec" pre mojho skolitela, zaryteho ateistu, ktory ma povazoval za cudaka lebo som si cital knihy o umeni pravekych narodov a samanizme, a myslim ze ma nemal kvoli tomu velmi v laske, budhizmus mu uz uplne trcal v krku. Ale co uz, to nebol moj problem, ze niekto ma predsudky. Inak - k tomu budhovi ked uz to rozoberam - ja som za cele tie roky len rozbil svoj materializmus, ale to je nic oproti tomu co clovek musi so sebou urobit aby naozaj zmenil svoj vrodeny hlupy postoj k zivotu. Takze diky za prirovanenie

, ale som este uplne dieta v tomto. Ale aspon uz vidim dvere, aj ked som este prilis maly a slaby na to aby som ich dokazal otvorit. No ale ved vsetko ma svoj cas...
No ale aby som neodbocoval a aby som to tu prilis nezosobnoval stale len egoisticky na seba.
Nemyslim si ze treba nejako zvlast ospevovat budhismus samotny. To nie je ani tak nabozenstvo, ako skor pristup k zivotu. Ja som cital aj Koran (vela veci sa mi v nom pozdavalo), aj Bibliu (este viac veci sa mi v nej pozdavalo), aj rozne hinduisticke texty ako Bhavagadgita (tam sa mi uz tak vela veci nepozdavalo ako v Biblii) atd atd. A dnes si myslim, ze vlastne Buddha, Jezis a mnohi ini by boli velki kamosi a velmi dobre by si rozumeli, keby sa spolu stretli. Nie je rozdiel medzi Budhom a Jezisom napriklad. Obaja vedeli o svete a zivote to iste, ale tym, ze boli v roznom kulturnom a spolocenskom prostredi, vzniklo z toho nieco ZDANLIVO rozne. Ludia im nerozumeli, a to je pricinou vsetkych rozdielov. Samotne nabozenstvo je uz produktom ludi urcenym pre ludi, nie produktom tych konkrektnych ludi. Ved budha nikdy nechel zalozit nabozenstvo. A ani Jezis nespisal ziadnu knihu za svojho zivota - ale preco? Ve dkeby chceli zalozit nabozenstvo, takprve co by urobili by boo spisat knihu, normu. Lenze im islo o nieco ine, im islo o to naozaj ludom otvorit oci aby uvideli kde a preco ziju. Preto mi je velmi smiesne az smutne, ked vidim ako sa rozni "zastanci praveho ucenia" medzi sebou pru a hadaju ze kto ma pravdu. Nikto z nich nema pravdu. Su to hladajuce deti ktore sa hadaju o to, ktory snehuliak je krajsi a zabudaju pritom obdivovat krasu snehu z ktoreho sa snehuliak sklada. Co uz, je to prirodzene, vsetci sa rodime hlupi a iba niektori aj dospejeme.
Ja teda vidim nespocetne vela palalel medzi krestanstvom a budhizmom, a napr. aj medzi havajskym samanizmom a mnohymi inymi vecami, ktore tu ale nechcem az tak rozoberat lebo to je tiez na dlhu debatu. Len ako pripad uvediem krestansky dedicny hriech. POdla mna ludia nepochopili co tym Jezis myslel. Neznamena to nic take ako hovoria bezni krestania, nema to nic so sexom ani niecim za co sa Jezis musel obetovat na krizi, nic podobne. Jezis tym podla mna myslel presne to co Buddha - vsetci sa rodime nevidomi, hlupi, zaslepeni, s mynou a povrchnou predstavou o tomto svete a nasom mieste v nom. To je nas "hriech". Toto je podla jedna krasna analogia medzi budhizmom a krestanstvom.
Vacsina krestanov vsak so mnou pri diskusiach nesuhlasila, castokrat sa urazali ze prirovnam "nadherneho Jezisa" s "pohanskym a materialistickym Buddhom", ale naslo sa zopar takych ktori naozaj sa znazili citat bibliu do hlbky, aj medzi riadkami, a zistili ze to co hovorim nie je v rozpore s tym, co hovoril Jezis, prave naopak.
Uff, ale nejako som sa rozpisal, dufam ze si/ste prisli az sem, ak nie, nevadi, taky je zivot.
Ak som co i len trosku niekoho inspiroval k zamysleniu sa nad zivotom a na nase predsudky voci nabozenstvam, som rad, ak nie, tak som trocha energie vyhodil zbytocne,ale aj to je bezna vec, takze no prob.
Mimochodom, nebude to vobec prizemne ako by sa na prvy pohlad mohlo zdat ak zakoncim tento prispevok myslienkou, ze jeden z najlepsich filmom o budhizme aky som kedy videl je Matrix.
Budhizmus totiz hovori presne to iste - zivot je iluzia, existuje nejaka realita ale my sme nie schopni ju vnimat. "Real, what is real? Only electrical signals interpreted by our brain..." Ano, je to tak, vymenis neurotransmitery vo svojom mozgu a uz nemas rovny stol ale krivy, a uz obloha nie je modra ale cervena... Aki sme smiesni ze si tak zakladame na tej nasej iluzii, ktoru o svete mame. A bol som paradoxne prekvapeny ako "ubohy" hollywoodsky akcny film dokazal vystihnut realitu v ktorej zijeme. S jedinou upravou - namiesto robotov a strojov sme zalarom pre nas my sami, nas vlastny sposobom myslenia, nas "dedicny hriech".