Uz sa tesim co noveho, najviac by ma potesil v tomto momente asi progress Orbit@homeu. Zeby plna prevadzka na linuxe ci mozno uz aj windows aplikacia?
Majte sa zatial!
Cestopisne zazitky
Moderátoři: zdespi, Moderátoři
-
Duro Kotulic Bunta
- Banánová odměna
- Příspěvky: 702
- Registrován: sob úno 26, 2005 4:25 pm
- Bydliště: Stupava, SK
- Kontaktovat uživatele:
Ludkovia, nakoniec som si predsa len musel zobrat tyzden dovolenky lebo by mi prepadla, takze zajtra odchadzam na Hokkaido, popozerat zopar sopiek atd, idem lodou, tak dufam, ze nebude tajfun a nezrusia plavbu, lebo hned na to idem zas na tyzden na konferu do Madridu. Takze tu dva tyzdne nebude, a ked sa vratim predpokladam, ze pocet novych prispevkov mozno prevysi tisic.
Uz sa tesim co noveho, najviac by ma potesil v tomto momente asi progress Orbit@homeu. Zeby plna prevadzka na linuxe ci mozno uz aj windows aplikacia?
Majte sa zatial!
Uz sa tesim co noveho, najviac by ma potesil v tomto momente asi progress Orbit@homeu. Zeby plna prevadzka na linuxe ci mozno uz aj windows aplikacia?
Majte sa zatial!
Podpis
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
-
Duro Kotulic Bunta
- Banánová odměna
- Příspěvky: 702
- Registrován: sob úno 26, 2005 4:25 pm
- Bydliště: Stupava, SK
- Kontaktovat uživatele:
Tak Vas vsetkych zdravim, uz som spat. 
Ak sa vam chce citat zopar cestopisnych postrehov, tak zopar nasleduje:
Zazitkov je plno, a este vacsia je moja rozbistost po zalezitostiach ako 2 x 19 hodinova plavba (Honshu - Hokkaido a naspat) v lodi, pricom posledne hodiny z tej druhej plavby sa blizil tajfun (nasa lod bola na danej linke posledna ktoru nezrusili), takze aj ked 19 hodin na pokojnom mori je malo na morsku chorobu, na konci plavby boli uz dost velke vlny a pravdupovediac bol som rad, ze som konecne bol na pevnej zemi, pretoze myslim, ze by som o par hodin nakrmil ryby svojou vecerou. Bez srandy, nebol to prijemny koniec plavby, aj ked lod mala 190 metrov hadzalo to s nou ako so skrupinkou.
Na druhej strane, bol som rad ze tajfun prisiel tak ako prisiel, lebo plavbu predsa len este nezrusili, takze som dosiel domov, a o necele dva dni nato som uz zas musel letiet do europy, nastiastie to uz ten tajfun bol uz zas prec a tokijske letisko obnovilo cinnost. Uff, priroda sa rozhodla neskomplikovat mi zalezitosti a nacasovala to najlepsie ako mohla... Thanks.
Btw, ak mate radi turistiku a prirodu, neodporucam vam ist do japonska. Cely cas co som v JP som si myslel, ze tak hlupy turisticky system maju len tu blizko Tokya, lenze oni ten system maju streleny vsade. Hokkaido je krasna krajina, sopecne pohoria, mnohokilometrove kaldery a kratery, rokliny, jazera, proste fakt nadherne veci...
Lenze - oni maju v lesoch vsade zatvaraciu dobu! To, ze si vsetkych turistov zapisuju, kde a kam a na kolko idu, je OK, bezpecnost to zvysi a maju prehlad ci sa niekto nestratil. Ale ked som napr. jeden den po vyse hodine namahavej cesty prisiel ku krasnym horskym jazeram (kvoli ktorym som tu turu robil) a zrazu sa objavil tipek z vysielackou, ktory mi oznamil ze je posledny a musime ist domov (napriek tomu ze slnko bolo vysoko na oblohe, boli len dve hodiny poobede), tak som musel zanadavat (po slovensky - to je vyhoda v cudzej krajine, mozete si zanadavat, len treba davat pozor na intonaciu a mimiku a gesta...). Navyse, niekde nenhajdete zrozumitelne info v anglictine o tom, ze ktora trasa sa kedy zatvara. Uff. Este som ho musel poziadat o dve minuty casu aby som stihol urobit aspon tri fotografie, stal pri mne a cakal. A potom celu hodinu cesty naspat isiel za chrbtom, vysielackou obcas nieco pokecali s dalsimi podobnymi "lovcami turistov" z ostatnych turistickych chodnikov. Citil som sa ako keby ma chytila policia a odvadzala na stanicu. Najsmutnejsie bolo, ked sme prisli k autu - boli este asi tri hodiny do zotmenia, proste neskutocna rezerva. Mohol som sa uz iba zdola smutne pozerat na slnkom osvetlene jazera, ktore som si teda vobec vdaka policajnemu japonskemu systemu nevychutnal.
Pri vsetkej ucte k cudziemu systemu, japonci su roboty ktore buzeruju ludi kde mozu. Ziadna sloboda, vsetko kontrolovane, ziadny pozitok zo zivota alebo prirody. Nic, najlepsi japonec je japonec co sedi doma, plati dane, pracuje do umoru a nikdy nic nepovie a nestazuje sa a urobi co mu system nakaze...
Vivat najvyssia samovrazednost vo vyspelych krajinach, ktoru tato krajina pochopitelne trpi...
Btw, japonci naozaj vobec nechodia do prirody. Navyse, na turistickych trasach (pocas otvaracej doby samozrejme) som stretol len asi 1% mladych ludi (cize do 35 rokov), 99% boli dochodcovia. A to este klasickym japonskym sposobom - hromadne, vsetko naraz, nic samostatne. Vysledok - po turistickych chodnikoch (ktorych je v JP velmi malo, ovela menej ako v cechach ci slovensku) sa velmi tazko chodi, pretoze ked stretnete grupu 80 dochodcov (a nasobky - podla velkosti autobusu ktory ich priviezol), tak sa neda nikam ist, pretoze vsetci musia najskor prejst (je ich viac), a to este poriadne pomaly, kedze castokrat su to dedkovia a babky ktore sa cudujem ze este chodia (co je ale pozitivum, ze tak stari ludia sa snazia ist do prirody). Lenze je demotivujuce ist na turu, kde polku casu stravite cakanim na prechadzajucich dochodcov. Straca sa tym akykolvek pozitok z prirody - za moje tury som niekolkostokrat musel pozdravit kedze su velmi slusni a takmer vsetci do jedneho vas zdravia. Horsie ako maturitna oslava kde vam vsetci gratuluju. Uff, deprimujuce, kdeze je nasa krasna europska slobodna priroda...
Ale pozrel som si aj tak zopar zaujimavych veci, napr. cerstvo (v roku 2000) znicenu cast mesta/dediny pod ktorou vybuchla sopka a vznikol novy krater. Na niektorych jej miestach zostali aj zvysky domov a ciest, pripadne potrubi, kanalizacie, ci bagrov... To bolo fakt posobive, bolo z toho citit silu prirody a nicotnost ludskych vytvorov...
Svoje dojem z japonskej turistiky som si vyliecil az cestou do Spanielska, kde som isiel hned po Hokkaide (ale uz pracovne). Btw, Trux, ist na SK som nechcel, lebo som asi na to prilis "cigansky" ci potulny tvor. Na SK este budem, tak naco si minat dovolenku...
V Spanielsku som sa citil ako doma, vynikajuco, ludia sa mozu bozkavat na ulici (japnci su strasne sterilni a chladni, v JP je maximalne western style ak uz svoju zenu drzite na ulici za ruku), je to temperamentny narod, to sa mi paci, mozte plesknut zenu po zadku na ulici a je to OK, mozte opriet zenu o zabradlie a podobne a je to tiez OK...
Ludia sedia vecer vonku na ulici, sadnu si v parku do travy atd atd, kopu veci, ktore su aj na SK a CZ normalne. Mnam, tomu hovorim normalne tvory. Jednoducho zivot.
Pekne mestske centrum, nie ako japonske mesta a dediny s povacsine chaoticky nahadzanymi domami, kde najvacsou architektonickou inovaciou je kvadrova budova s farebnymi stenami (pokial mozno cim najfarebnejsimi, na sposob pokemonov). Ziaden napad, ziadne umenie, suchy strohy styl.
V Madride naopak je krasne centrum o ktore sa aj staraju, naozaj pekne sa prejst po starych ulickach. Podobne ako v Prahe ci v Bratislave (i ked v Bratislave je centrum velmi male).
Pekne su aj Spanielky, mam rad tmave a temperamentne zeny, co Spanielky rozhodne su (a mam stastie ze jednu tmavu a temperamentnu zenu som si pred par rokmi zobral... ). Kricanie vecer cez celu ulicu sa mi velmi pacilo! Pre niekoho je zmyselne ak zena hovori francuzsky, ale je nemam velmi rad francuzstinu, pre mna je zmyselne ak zena hovori spanielsky. Arriba arriba Espanola!
Navyse, kedze som sam trochu tmavsi typ, tak ma velakrat oslovovali ludia po spanielsky, to sa mi v JP nemoze stat. Je to detail, ale po dlhej dobe v krajine kde ste okamzite cuzdincom aj takyto detail padne dobre. Okrem toho, tym, ze spanielcina je indoeorupsky a dokonca romansky jazyk, vacsina veci sa da vydedukovat co znamena, pretoze maju spolocny zaklad napr. s latincinou. Takze sa clovek naozaj citi ako doma, pretoze si viem vsetko precitat (napr. nazvy miest na mape) a vela z toho aj rozumiet co znamena. To sa takisto v krajine s cinskym pisom nestane - co sa nenaucite ako sa pise, to nikdy neviete precitat ani tomu nerozumiete... V Madride som sa tym padom krasne orientoval a dostal rychlo a bez omylu vsade kde som chcel..
Vyuzil som tak napr. prilezitost, a a precital si na plagatiku ze sa kona africka noc v jednom klube - isiel som teda na koncert africkych jembe, jun-jun bubnov a africkeho tanca (kedze to je moja srdcova zalezitost a kedze bubon mam strasne rad a kedysi som chodil s kamaratmi aj hravat na africke jembe po uliciach...). Boli to original Senegalcania, boli vynikajuci, aj tance boli vyborne, autenticke, ziadna napodobenina.
A temperamentne spanielky do toho tiez tancovali. Dobre padlo pokochat sa mixom euroafrickej kultury plnej energie a zivota.
Btw, prihovoril sa mi vyhadzovac v danom klube, a vysvitlo ze je to Cech! Robi v Spanielsku uz sest rokov a dobre nam obom padlo pokecat v rodnych reciach (kedze ja som nejakeho cechoslovaka tiez uz dost dlho nestretol).
Takze sme za zvitali ako slovanski bratia a bol som privilegovany navstevnik..
Ak nahodu budete v blizkej dobe v Madride, chodte do Bourbon cafe, Carrera de San Jeronima 5. Budete mat drink zadarmo.
Jedine co som lutoval, ze japonsky system mi neumoznil (ani na vlastne naklady) predlzit si pobyt v Madride ani o jeden den, a tak som odchadzal prave jeden den pred prstencovym zatmenim slnka.. Co uz, nevadi.
Vsetky pozitivne dojmy mi opat zmasakrovala uzasna cesta naspat, ktora trvala takmer presne 24 hodin, z toho 2 + 12 hodin v lietadle. Ak sedite v Boeingu 747 hned pri okienku v ekonomickej triede, a vedla vas sedi dedko ktory neustale spi a este vedla neho babka ktora tiez neustale spi, mate postarane o zabavu. Od WC a narovnania hnatov vas delia dvaja dochodcovia, ktori spia ako zabiti. Ale prezil som (aj moj mocovy mechur a ladviny), aspon som si troska pri okne popozeral napr. Holandsko (kedze som isiel cez Amsterdam), bolo slnecne pocasie takze bolo pekne vidno cele pobrezie aj s vysusenymi oblastami a plytcinami a strukturou morskeho dna... Videli sme aj jeden z najdlhsich morskych mostov na svete (mozno este stale nadlhsi, v Dansku), plus ruske jazera (napr. Ladosske), ktore su naozaj velmi velke (vacsie ako by si clovek myslel z mapy).
Potom bola kratka noc (kratka pretoze sme leteli na vychod, cestou do europy zas lokalny cas bol takmer nehybny - pocas celej cesty nad Sibirou bolo 15 hodin poobede lokalneho casu ), no a potom uplne prazdne Sibirske uzemie, kde len velmi obcas bolo vidiet nejake ludske dielo...A potom napr. aj Amur (naozaj dost velka rieka)...
Zaver bol velmi fajn, okrem toho ze som bol stastny ze uz je dlhy let na konci, som videl vlastny dom (kedze som si nastudoval letecky pohlad na institut kde robim), co bolo zaroven aj trochu smutne pretoze som donho vkrocil az po dalsich styroch hodinach, po doterigani sa autobusom z Tokya).
Bolo zaujimave vratit sa do krajiny, v ktorej navzdy budem naprvy pohlad cudzincom a pritom mat pocit ze tu tu poznam a ze som tu doma viac ako kdekolvek inde (kedze na Slovensku som nezamestnany, nemam tam byt ani auto...)...Zaujijavy paradox, tazko popisatelny...
Ludia na letisku sa mi prihovarali, mysliac si ze som urcite vystresovany zapadniar, ktory samotny cestuje do exotickej krajiny kde sa citi strateny (co tak naozaj je ak idete sami a uvidite vsade len priserne cinske znaky len obcas premiesane jednoduchsim japonskym pismom). Ked som im odpovedal japonsky ze tu pracujem tak bolo zaujimave sledovat troska prekvapene reakcie..
OK, len tolko, koho to nebavilo ten to necital a ostatnym som hadam troska popisal pocity z cesty a trochu porovnal pocity z JP a ESP...
Dufam ze som nenudil, bolo by toho viac ale nemam tolko casu...
Ak sa vam chce citat zopar cestopisnych postrehov, tak zopar nasleduje:
Zazitkov je plno, a este vacsia je moja rozbistost po zalezitostiach ako 2 x 19 hodinova plavba (Honshu - Hokkaido a naspat) v lodi, pricom posledne hodiny z tej druhej plavby sa blizil tajfun (nasa lod bola na danej linke posledna ktoru nezrusili), takze aj ked 19 hodin na pokojnom mori je malo na morsku chorobu, na konci plavby boli uz dost velke vlny a pravdupovediac bol som rad, ze som konecne bol na pevnej zemi, pretoze myslim, ze by som o par hodin nakrmil ryby svojou vecerou. Bez srandy, nebol to prijemny koniec plavby, aj ked lod mala 190 metrov hadzalo to s nou ako so skrupinkou.
Na druhej strane, bol som rad ze tajfun prisiel tak ako prisiel, lebo plavbu predsa len este nezrusili, takze som dosiel domov, a o necele dva dni nato som uz zas musel letiet do europy, nastiastie to uz ten tajfun bol uz zas prec a tokijske letisko obnovilo cinnost. Uff, priroda sa rozhodla neskomplikovat mi zalezitosti a nacasovala to najlepsie ako mohla... Thanks.
Btw, ak mate radi turistiku a prirodu, neodporucam vam ist do japonska. Cely cas co som v JP som si myslel, ze tak hlupy turisticky system maju len tu blizko Tokya, lenze oni ten system maju streleny vsade. Hokkaido je krasna krajina, sopecne pohoria, mnohokilometrove kaldery a kratery, rokliny, jazera, proste fakt nadherne veci...
Lenze - oni maju v lesoch vsade zatvaraciu dobu! To, ze si vsetkych turistov zapisuju, kde a kam a na kolko idu, je OK, bezpecnost to zvysi a maju prehlad ci sa niekto nestratil. Ale ked som napr. jeden den po vyse hodine namahavej cesty prisiel ku krasnym horskym jazeram (kvoli ktorym som tu turu robil) a zrazu sa objavil tipek z vysielackou, ktory mi oznamil ze je posledny a musime ist domov (napriek tomu ze slnko bolo vysoko na oblohe, boli len dve hodiny poobede), tak som musel zanadavat (po slovensky - to je vyhoda v cudzej krajine, mozete si zanadavat, len treba davat pozor na intonaciu a mimiku a gesta...). Navyse, niekde nenhajdete zrozumitelne info v anglictine o tom, ze ktora trasa sa kedy zatvara. Uff. Este som ho musel poziadat o dve minuty casu aby som stihol urobit aspon tri fotografie, stal pri mne a cakal. A potom celu hodinu cesty naspat isiel za chrbtom, vysielackou obcas nieco pokecali s dalsimi podobnymi "lovcami turistov" z ostatnych turistickych chodnikov. Citil som sa ako keby ma chytila policia a odvadzala na stanicu. Najsmutnejsie bolo, ked sme prisli k autu - boli este asi tri hodiny do zotmenia, proste neskutocna rezerva. Mohol som sa uz iba zdola smutne pozerat na slnkom osvetlene jazera, ktore som si teda vobec vdaka policajnemu japonskemu systemu nevychutnal.
Pri vsetkej ucte k cudziemu systemu, japonci su roboty ktore buzeruju ludi kde mozu. Ziadna sloboda, vsetko kontrolovane, ziadny pozitok zo zivota alebo prirody. Nic, najlepsi japonec je japonec co sedi doma, plati dane, pracuje do umoru a nikdy nic nepovie a nestazuje sa a urobi co mu system nakaze...
Vivat najvyssia samovrazednost vo vyspelych krajinach, ktoru tato krajina pochopitelne trpi...
Btw, japonci naozaj vobec nechodia do prirody. Navyse, na turistickych trasach (pocas otvaracej doby samozrejme) som stretol len asi 1% mladych ludi (cize do 35 rokov), 99% boli dochodcovia. A to este klasickym japonskym sposobom - hromadne, vsetko naraz, nic samostatne. Vysledok - po turistickych chodnikoch (ktorych je v JP velmi malo, ovela menej ako v cechach ci slovensku) sa velmi tazko chodi, pretoze ked stretnete grupu 80 dochodcov (a nasobky - podla velkosti autobusu ktory ich priviezol), tak sa neda nikam ist, pretoze vsetci musia najskor prejst (je ich viac), a to este poriadne pomaly, kedze castokrat su to dedkovia a babky ktore sa cudujem ze este chodia (co je ale pozitivum, ze tak stari ludia sa snazia ist do prirody). Lenze je demotivujuce ist na turu, kde polku casu stravite cakanim na prechadzajucich dochodcov. Straca sa tym akykolvek pozitok z prirody - za moje tury som niekolkostokrat musel pozdravit kedze su velmi slusni a takmer vsetci do jedneho vas zdravia. Horsie ako maturitna oslava kde vam vsetci gratuluju. Uff, deprimujuce, kdeze je nasa krasna europska slobodna priroda...
Ale pozrel som si aj tak zopar zaujimavych veci, napr. cerstvo (v roku 2000) znicenu cast mesta/dediny pod ktorou vybuchla sopka a vznikol novy krater. Na niektorych jej miestach zostali aj zvysky domov a ciest, pripadne potrubi, kanalizacie, ci bagrov... To bolo fakt posobive, bolo z toho citit silu prirody a nicotnost ludskych vytvorov...
Svoje dojem z japonskej turistiky som si vyliecil az cestou do Spanielska, kde som isiel hned po Hokkaide (ale uz pracovne). Btw, Trux, ist na SK som nechcel, lebo som asi na to prilis "cigansky" ci potulny tvor. Na SK este budem, tak naco si minat dovolenku...
V Spanielsku som sa citil ako doma, vynikajuco, ludia sa mozu bozkavat na ulici (japnci su strasne sterilni a chladni, v JP je maximalne western style ak uz svoju zenu drzite na ulici za ruku), je to temperamentny narod, to sa mi paci, mozte plesknut zenu po zadku na ulici a je to OK, mozte opriet zenu o zabradlie a podobne a je to tiez OK...
Ludia sedia vecer vonku na ulici, sadnu si v parku do travy atd atd, kopu veci, ktore su aj na SK a CZ normalne. Mnam, tomu hovorim normalne tvory. Jednoducho zivot.
Pekne mestske centrum, nie ako japonske mesta a dediny s povacsine chaoticky nahadzanymi domami, kde najvacsou architektonickou inovaciou je kvadrova budova s farebnymi stenami (pokial mozno cim najfarebnejsimi, na sposob pokemonov). Ziaden napad, ziadne umenie, suchy strohy styl.
V Madride naopak je krasne centrum o ktore sa aj staraju, naozaj pekne sa prejst po starych ulickach. Podobne ako v Prahe ci v Bratislave (i ked v Bratislave je centrum velmi male).
Pekne su aj Spanielky, mam rad tmave a temperamentne zeny, co Spanielky rozhodne su (a mam stastie ze jednu tmavu a temperamentnu zenu som si pred par rokmi zobral...
). Kricanie vecer cez celu ulicu sa mi velmi pacilo! Pre niekoho je zmyselne ak zena hovori francuzsky, ale je nemam velmi rad francuzstinu, pre mna je zmyselne ak zena hovori spanielsky. Arriba arriba Espanola!Navyse, kedze som sam trochu tmavsi typ, tak ma velakrat oslovovali ludia po spanielsky, to sa mi v JP nemoze stat. Je to detail, ale po dlhej dobe v krajine kde ste okamzite cuzdincom aj takyto detail padne dobre. Okrem toho, tym, ze spanielcina je indoeorupsky a dokonca romansky jazyk, vacsina veci sa da vydedukovat co znamena, pretoze maju spolocny zaklad napr. s latincinou. Takze sa clovek naozaj citi ako doma, pretoze si viem vsetko precitat (napr. nazvy miest na mape) a vela z toho aj rozumiet co znamena. To sa takisto v krajine s cinskym pisom nestane - co sa nenaucite ako sa pise, to nikdy neviete precitat ani tomu nerozumiete... V Madride som sa tym padom krasne orientoval a dostal rychlo a bez omylu vsade kde som chcel..
Vyuzil som tak napr. prilezitost, a a precital si na plagatiku ze sa kona africka noc v jednom klube - isiel som teda na koncert africkych jembe, jun-jun bubnov a africkeho tanca (kedze to je moja srdcova zalezitost a kedze bubon mam strasne rad a kedysi som chodil s kamaratmi aj hravat na africke jembe po uliciach...). Boli to original Senegalcania, boli vynikajuci, aj tance boli vyborne, autenticke, ziadna napodobenina.
A temperamentne spanielky do toho tiez tancovali. Dobre padlo pokochat sa mixom euroafrickej kultury plnej energie a zivota.
Btw, prihovoril sa mi vyhadzovac v danom klube, a vysvitlo ze je to Cech!
Robi v Spanielsku uz sest rokov a dobre nam obom padlo pokecat v rodnych reciach (kedze ja som nejakeho cechoslovaka tiez uz dost dlho nestretol).Takze sme za zvitali ako slovanski bratia a bol som privilegovany navstevnik..
Ak nahodu budete v blizkej dobe v Madride, chodte do Bourbon cafe, Carrera de San Jeronima 5. Budete mat drink zadarmo.
Jedine co som lutoval, ze japonsky system mi neumoznil (ani na vlastne naklady) predlzit si pobyt v Madride ani o jeden den, a tak som odchadzal prave jeden den pred prstencovym zatmenim slnka.. Co uz, nevadi.
Vsetky pozitivne dojmy mi opat zmasakrovala uzasna cesta naspat, ktora trvala takmer presne 24 hodin, z toho 2 + 12 hodin v lietadle. Ak sedite v Boeingu 747 hned pri okienku v ekonomickej triede, a vedla vas sedi dedko ktory neustale spi a este vedla neho babka ktora tiez neustale spi, mate postarane o zabavu. Od WC a narovnania hnatov vas delia dvaja dochodcovia, ktori spia ako zabiti. Ale prezil som (aj moj mocovy mechur a ladviny), aspon som si troska pri okne popozeral napr. Holandsko (kedze som isiel cez Amsterdam), bolo slnecne pocasie takze bolo pekne vidno cele pobrezie aj s vysusenymi oblastami a plytcinami a strukturou morskeho dna... Videli sme aj jeden z najdlhsich morskych mostov na svete (mozno este stale nadlhsi, v Dansku), plus ruske jazera (napr. Ladosske), ktore su naozaj velmi velke (vacsie ako by si clovek myslel z mapy).
Potom bola kratka noc (kratka pretoze sme leteli na vychod, cestou do europy zas lokalny cas bol takmer nehybny - pocas celej cesty nad Sibirou bolo 15 hodin poobede lokalneho casu
), no a potom uplne prazdne Sibirske uzemie, kde len velmi obcas bolo vidiet nejake ludske dielo...A potom napr. aj Amur (naozaj dost velka rieka)... Zaver bol velmi fajn, okrem toho ze som bol stastny ze uz je dlhy let na konci, som videl vlastny dom (kedze som si nastudoval letecky pohlad na institut kde robim), co bolo zaroven aj trochu smutne pretoze som donho vkrocil az po dalsich styroch hodinach, po doterigani sa autobusom z Tokya).
Bolo zaujimave vratit sa do krajiny, v ktorej navzdy budem naprvy pohlad cudzincom a pritom mat pocit ze tu tu poznam a ze som tu doma viac ako kdekolvek inde (kedze na Slovensku som nezamestnany, nemam tam byt ani auto...)...Zaujijavy paradox, tazko popisatelny...
Ludia na letisku sa mi prihovarali, mysliac si ze som urcite vystresovany zapadniar, ktory samotny cestuje do exotickej krajiny kde sa citi strateny (co tak naozaj je ak idete sami a uvidite vsade len priserne cinske znaky len obcas premiesane jednoduchsim japonskym pismom). Ked som im odpovedal japonsky ze tu pracujem tak bolo zaujimave sledovat troska prekvapene reakcie..
OK, len tolko, koho to nebavilo ten to necital a ostatnym som hadam troska popisal pocity z cesty a trochu porovnal pocity z JP a ESP...
Dufam ze som nenudil, bolo by toho viac ale nemam tolko casu...
Podpis
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
-
Duro Kotulic Bunta
- Banánová odměna
- Příspěvky: 702
- Registrován: sob úno 26, 2005 4:25 pm
- Bydliště: Stupava, SK
- Kontaktovat uživatele:
reALTom, co je Battle Royal? Film? Akcna computer game? Zaujimalo by ma to.
Btw, dobry postreh z Japonska je aj film Stratene v preklade (Lost in Translation), velmi realisticky vystihnute postrehy cudzinca v japonsku. Zopar kamaratov si myslelo, ze su prehnane, ale vobec nie su - uplna realita, smial som sa ked som ten film videl pretoze to tak naozaj je, bez nadsazky...
K veciam, na ktore tu clovek nie je zvynuty (ale ktore nekritizujem, pretoze nemyslim ze su horsie ako nase zapadne) je napr. neexistencia nazvov ulic. Ked ste v Tokyu, ktorej konglomeracia ma 35 milionov obyvatelov, je nemozne najst nieco podla adresy - musite mat mapu s nakreslenou presnou polohou ciela. Aj tak som nikdy nenasiel naprvy krat to co som hladal, a nebyt velmi ochotnych japoncov, nikdy by som nikde neprisiel na cas (co je v JP strasna chyba). Adresu uvadzaju podla roznych oblasti, z ktorych kazda ma nejaky nazov, nieco na sposob stvorec C25 na mape. Takto sa da dostat do urcitej oblasti, ale ked chcete uz najst konkretne miesto, je to takmer nemozne, pretoze nemaju ani cisla domov. Proste japonska adresa obsahuje len nazov budovy samotnej, v tom lepsom pripade nazov nejakej blizkej "znamej" budovy. Wow. V cinskych znakoch, ktore ani japonci nemusia vediet precitat (pretoze kazdy cinksy znak ma niekolko variantov vyslovnosti ktore ani japonec dopredu nepozna). Napr. aj stanice metra ci zeleznice musia okrem cionskych znakov napisat este aj japonskou abecedou, pretoze inak japonec ktory je z inej casti krajiny to nebude vediet precitat. Takze ani japonec sam malokedy vie najst presnu adresu bez toho zeby sa opytal domorodcov.
Rovnako ani vlastne mena nevedia precitat ak sa japonci stretnu prvykrat, pretoze vyslovnost cinskych znakov v mene tiez zavisi od mnostva faktorov. Cize pri mene musia mat vzdy napisanu (pre prve stretnutie) aj vyslovnost v japonskom pisme. No uzasne prakticka vec, ked mate pismo ktore neviete vzdy precitat a musite si teda vymysliet vlastnu novu abecedu aby ste vedeli, nie?
Vtip je v tom, ze oni to tymi japonskymi znakmi vacsinou nepisu, len cinskymi, aj preto japonci skoro nidky nepouzivaju vizitky a nevedia co s nimi maju robit ked im ich podate - proste na zaklade vizitky by nevedeli ako sa maju ich mena citat...
Nespominal som, ale toto vsetko mi dost zkomplikovalo ten pobyt na Hokkaide, pretoze som tam isiel aj s autom (previest auto lodou je lacnejsie ako rental priamo na mieste) a byval vo viacerych hoteloch, ktore som musel najskor samozrejme najst. Byval som zrovna v troch najvacsich mestach na Hokkaide (Sapporo, Tomakomai a Asahikawa), takze som mal o zabavu hladania postarane...
Btw, este jeden postreh z pristupu japoncov k veciam:
ked sme vychadzali z lode, museli sme samozrejme najskor nasadnut do aut a vyjst s nimi von. Auta boli na viacerych podlaziach, moje bolo bohuzial uplne v najspodnejsom s najnizsim objemom priestoru. Organizatori vystupu nas tam dlho nechceli pustit, potom nas tam konecne pustili, tak som si myslel - fajn, o chvilu ideme von. Omyl.
Bolo tam asi 40 stupnov celzia (blizko strojovne), maly priestor napakovany autami. Vysledok - polka ludi pozapinala motory aby im bezala v aute klimatizacia. A nic sa nedialo, stale nikto nevychadzal. Vetranie ziadne, vsetky vychody uzavrete.
Taky smrad som dlho nezazil, kopa vyfukovych plynov v malom priestore bez vetrania, moja zena (tehotna) bola so mnou, tak ma to poriadne nastvalo (ludia, ja robim prave simulacie poskodenia ludskej DNA molekuly radioaktivnym ziarenim a rovnaky ucinok maju aj chemicke agresivne latky ako napr. plyny so spalovania benzinu...).
Isiel som za najblizsim clovekom v prilbe, povedal ze moja tehotna zena v takomto smrade nebude a nech ju hned vyvedu von. Typicky japonska reakcia - coze? Teraz a von? Preco? Ale my to nemame v plane, musite tu zostat... Spoteny, zmateny japonec nevedel co mam robit.
Nakoniec samozrejme slo ist vytahom prec, takze sa to vyriesilo.
Ale chapete? Oni nas tam nasackovali bez ohladu na nasledky, hlavne ze vsetci sme boli v autach 20 minut pripraveni a akonahle otvorili cestu na horne podlazia tak sme pekne po jednom vychadzali.
Cize japonsky pristup - hlavne ze vsetko funguje podla planu, a clovek sa nesmie stazovat, musi drzat hubu a podriadit sa prikazom a systemu. Ono to je ucinne a naozaj to funguje - vsetko islo podla planu. Ale to, ze sme sa pritom nadychali splodin a ze zopar milionov nasich DNA molekul utrpelo vazne poskodenia, ktore mozme uz len dufat ze sa opravnym proteinom podarilo opravit, je uz vedlajsie.
Poprvykrat ma japonci naozaj nahnevali.
Hlavne ze system funguje.
Pri zemetraseni ci tajfune je takato buzeracia vyborna, ale nie vzdy to je tak super ako som prave popisal...
Btw, dobry postreh z Japonska je aj film Stratene v preklade (Lost in Translation), velmi realisticky vystihnute postrehy cudzinca v japonsku. Zopar kamaratov si myslelo, ze su prehnane, ale vobec nie su - uplna realita, smial som sa ked som ten film videl pretoze to tak naozaj je, bez nadsazky...
K veciam, na ktore tu clovek nie je zvynuty (ale ktore nekritizujem, pretoze nemyslim ze su horsie ako nase zapadne) je napr. neexistencia nazvov ulic. Ked ste v Tokyu, ktorej konglomeracia ma 35 milionov obyvatelov, je nemozne najst nieco podla adresy - musite mat mapu s nakreslenou presnou polohou ciela. Aj tak som nikdy nenasiel naprvy krat to co som hladal, a nebyt velmi ochotnych japoncov, nikdy by som nikde neprisiel na cas (co je v JP strasna chyba). Adresu uvadzaju podla roznych oblasti, z ktorych kazda ma nejaky nazov, nieco na sposob stvorec C25 na mape. Takto sa da dostat do urcitej oblasti, ale ked chcete uz najst konkretne miesto, je to takmer nemozne, pretoze nemaju ani cisla domov. Proste japonska adresa obsahuje len nazov budovy samotnej, v tom lepsom pripade nazov nejakej blizkej "znamej" budovy. Wow. V cinskych znakoch, ktore ani japonci nemusia vediet precitat (pretoze kazdy cinksy znak ma niekolko variantov vyslovnosti ktore ani japonec dopredu nepozna). Napr. aj stanice metra ci zeleznice musia okrem cionskych znakov napisat este aj japonskou abecedou, pretoze inak japonec ktory je z inej casti krajiny to nebude vediet precitat. Takze ani japonec sam malokedy vie najst presnu adresu bez toho zeby sa opytal domorodcov.
Rovnako ani vlastne mena nevedia precitat ak sa japonci stretnu prvykrat, pretoze vyslovnost cinskych znakov v mene tiez zavisi od mnostva faktorov. Cize pri mene musia mat vzdy napisanu (pre prve stretnutie) aj vyslovnost v japonskom pisme. No uzasne prakticka vec, ked mate pismo ktore neviete vzdy precitat a musite si teda vymysliet vlastnu novu abecedu aby ste vedeli, nie?
Vtip je v tom, ze oni to tymi japonskymi znakmi vacsinou nepisu, len cinskymi, aj preto japonci skoro nidky nepouzivaju vizitky a nevedia co s nimi maju robit ked im ich podate - proste na zaklade vizitky by nevedeli ako sa maju ich mena citat...
Nespominal som, ale toto vsetko mi dost zkomplikovalo ten pobyt na Hokkaide, pretoze som tam isiel aj s autom (previest auto lodou je lacnejsie ako rental priamo na mieste) a byval vo viacerych hoteloch, ktore som musel najskor samozrejme najst. Byval som zrovna v troch najvacsich mestach na Hokkaide (Sapporo, Tomakomai a Asahikawa), takze som mal o zabavu hladania postarane...
Btw, este jeden postreh z pristupu japoncov k veciam:
ked sme vychadzali z lode, museli sme samozrejme najskor nasadnut do aut a vyjst s nimi von. Auta boli na viacerych podlaziach, moje bolo bohuzial uplne v najspodnejsom s najnizsim objemom priestoru. Organizatori vystupu nas tam dlho nechceli pustit, potom nas tam konecne pustili, tak som si myslel - fajn, o chvilu ideme von. Omyl.
Bolo tam asi 40 stupnov celzia (blizko strojovne), maly priestor napakovany autami. Vysledok - polka ludi pozapinala motory aby im bezala v aute klimatizacia. A nic sa nedialo, stale nikto nevychadzal. Vetranie ziadne, vsetky vychody uzavrete.
Taky smrad som dlho nezazil, kopa vyfukovych plynov v malom priestore bez vetrania, moja zena (tehotna) bola so mnou, tak ma to poriadne nastvalo (ludia, ja robim prave simulacie poskodenia ludskej DNA molekuly radioaktivnym ziarenim a rovnaky ucinok maju aj chemicke agresivne latky ako napr. plyny so spalovania benzinu...).
Isiel som za najblizsim clovekom v prilbe, povedal ze moja tehotna zena v takomto smrade nebude a nech ju hned vyvedu von. Typicky japonska reakcia - coze? Teraz a von? Preco? Ale my to nemame v plane, musite tu zostat... Spoteny, zmateny japonec nevedel co mam robit.
Nakoniec samozrejme slo ist vytahom prec, takze sa to vyriesilo.
Ale chapete? Oni nas tam nasackovali bez ohladu na nasledky, hlavne ze vsetci sme boli v autach 20 minut pripraveni a akonahle otvorili cestu na horne podlazia tak sme pekne po jednom vychadzali.
Cize japonsky pristup - hlavne ze vsetko funguje podla planu, a clovek sa nesmie stazovat, musi drzat hubu a podriadit sa prikazom a systemu. Ono to je ucinne a naozaj to funguje - vsetko islo podla planu. Ale to, ze sme sa pritom nadychali splodin a ze zopar milionov nasich DNA molekul utrpelo vazne poskodenia, ktore mozme uz len dufat ze sa opravnym proteinom podarilo opravit, je uz vedlajsie.
Poprvykrat ma japonci naozaj nahnevali.
Hlavne ze system funguje.
Pri zemetraseni ci tajfune je takato buzeracia vyborna, ale nie vzdy to je tak super ako som prave popisal...
Podpis
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
-
Duro Kotulic Bunta
- Banánová odměna
- Příspěvky: 702
- Registrován: sob úno 26, 2005 4:25 pm
- Bydliště: Stupava, SK
- Kontaktovat uživatele:
Btw, co keby sme tento thread odstrihli do noveho, trebars pod nazvom "Cestopisne zazitky"?
Tak ma totiz napadlo, ze by (mozno nielen) mna zaujimali podobne zazitky z inych krajin, urcite je tu vela ludi, ktory dost nacestovali ci byvaju/byvali v inych krajinach a take zazitky su niekedy dost vtipne ci zaujimave...
Minimalne Trux ma urcite slusnu zbierku paradoxov ci inych veci z FR, GER, ci US...
Tak ma totiz napadlo, ze by (mozno nielen) mna zaujimali podobne zazitky z inych krajin, urcite je tu vela ludi, ktory dost nacestovali ci byvaju/byvali v inych krajinach a take zazitky su niekedy dost vtipne ci zaujimave...
Minimalne Trux ma urcite slusnu zbierku paradoxov ci inych veci z FR, GER, ci US...
Podpis
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
OK, odstrihnuto.
Taky mam jeden aktualni zazitek z cest, konkretne Korsiky, odkud jsem se vratil v Nedeli po 10 dnech.
Krasna krajina - kazdemu doporucuji. Ciste more, pisecne, oblazkove i skalnate plaze, bezvadne hory pro nenarocne i narocne trate (GR20), kaskady - vse na to si vzpomenete (krome sopek a ledovcu asi). Vyborna je i mistni kuchyne...pokud na ni mate penize: pocinaje jidel, pres vino ci kozi a ovci siry.
Vada na krase byla, ze se nam podelalo auto - prevodovy remez, tudiz asi v haji i pisty a tedy skorem vymena motoru. Aby to bylo pikantnjesi, stavkovalo se a nejezdili zadne trajekty - nemohli jsme se dostat domu, nemohli privezt z Francie nahradni dily, nemohla pro nas prijet asistencni sluzba. No od pojistovaku/asistencky se ukazali velmi solidni: kdyz je auto do druheho dne/24h neopravitelne, odtahnou vas i s posadkou. A ze to neslo, zajistili jinou dopravu pro posadku - letadlo. Takze jsme si uzili i Businnes Class
Jo, nedomluvite se jinak nez francouzky nebo ruce-nohy - ani na poste nebo v hotelu English neumeji...
Taky mam jeden aktualni zazitek z cest, konkretne Korsiky, odkud jsem se vratil v Nedeli po 10 dnech.
Krasna krajina - kazdemu doporucuji. Ciste more, pisecne, oblazkove i skalnate plaze, bezvadne hory pro nenarocne i narocne trate (GR20), kaskady - vse na to si vzpomenete (krome sopek a ledovcu asi). Vyborna je i mistni kuchyne...pokud na ni mate penize: pocinaje jidel, pres vino ci kozi a ovci siry.
Vada na krase byla, ze se nam podelalo auto - prevodovy remez, tudiz asi v haji i pisty a tedy skorem vymena motoru. Aby to bylo pikantnjesi, stavkovalo se a nejezdili zadne trajekty - nemohli jsme se dostat domu, nemohli privezt z Francie nahradni dily, nemohla pro nas prijet asistencni sluzba. No od pojistovaku/asistencky se ukazali velmi solidni: kdyz je auto do druheho dne/24h neopravitelne, odtahnou vas i s posadkou. A ze to neslo, zajistili jinou dopravu pro posadku - letadlo. Takze jsme si uzili i Businnes Class
Jo, nedomluvite se jinak nez francouzky nebo ruce-nohy - ani na poste nebo v hotelu English neumeji...
Jo, Korzika je fakt vyborna, rad se tam vzdy vracim. Doporucuji zapadni pobrezi (napr. kolem Porta) - to je nejmene turisticke a mnohem divocejsi nez vychod. Taky jsou tam (zrovna kolem Porta) dve prirodni rezervace, vcetne jedne podmorske - Scandola. Pro potapece je Korzika v Evrope jedna z nejlepsich lokalit, i kdyz treba zrovna ve Scandole se (pokud se nepletu) smi jen na hubu (bez flasek). Jinak vnitrozemi je (jako vsude) temer bez turistu. Lepe receno turisti tam jsou, ale rozumneho typu - ne takovy ti vymastenci, ktere nic nezjima a ktere najdete v kazdem turistickem stredisku.
Honzuv zazitek jsem taky prozil a vlastni kuzi, ale dopadlo to pro me jeste lepe. Asi pred deseti lety jsem se tam vydal kamaradovym LT-ckem (velka dodavka), a ke konci se na nem vysypal cep loziska u predniho kola. V servisu ho samozrejme nemeli, tak jsem volal na ADAC (nemecka asistencni sluzba) - ti mi dali vybrat - bud (stejen jako Honza), jsme mohli letet zpet letadlem a auto by dopravili taky, nebo mi nabidli pockat na miste az dojdou dily a bude to opraveno, s tim, ze mi zaplati pujceni nahradniho vozidla a ubytovani s limitem 100DM (dnes cca 50Euro) na osobu a den. Pujcili nam uplne nove Clio, a hotel za 300 DM na den se nam skoro ani jednou nepodarilo najit (vsechny byli levnejsi). Protoze jim ta oprava trvala asi 10 dni, projezdili jsme tim Cliem celou Korziku a spali kazdy den v jinem hotelu. Byla to jedna z nejlepsich a nejlevnejsich dovolenych, ktere jsem kdy mel. Jen skoda, ze jim ta oprava netravala jeste dele.
Honzuv zazitek jsem taky prozil a vlastni kuzi, ale dopadlo to pro me jeste lepe. Asi pred deseti lety jsem se tam vydal kamaradovym LT-ckem (velka dodavka), a ke konci se na nem vysypal cep loziska u predniho kola. V servisu ho samozrejme nemeli, tak jsem volal na ADAC (nemecka asistencni sluzba) - ti mi dali vybrat - bud (stejen jako Honza), jsme mohli letet zpet letadlem a auto by dopravili taky, nebo mi nabidli pockat na miste az dojdou dily a bude to opraveno, s tim, ze mi zaplati pujceni nahradniho vozidla a ubytovani s limitem 100DM (dnes cca 50Euro) na osobu a den. Pujcili nam uplne nove Clio, a hotel za 300 DM na den se nam skoro ani jednou nepodarilo najit (vsechny byli levnejsi). Protoze jim ta oprava trvala asi 10 dni, projezdili jsme tim Cliem celou Korziku a spali kazdy den v jinem hotelu. Byla to jedna z nejlepsich a nejlevnejsich dovolenych, ktere jsem kdy mel. Jen skoda, ze jim ta oprava netravala jeste dele.
Ano, zapadni pobrezi je zajimavejsi.
Mno, ten zazitek asi nebyl stejny. My jsme do posledni chvile nevedeli. Auto bez motoru nebrzdilo, takze stahnout to temer za tmy na lane byl zazitek - nastesti uz jsme byli z kopcu skoro dole. Najit vecer servis kdyz nikdo neumi english a mi zase vubec franinu. Druhy den domluvy, spousty volani sem a tam. Stesti, ze slo o Renault, takze hned poznal zavadu - kterou jsem bohuzel take tusil. Pak samosebou vyplacana baterie v aute (elektricke stahovani okynek a centralni zamykani je dobre - pokud funguje baterie), takze i mobil na tom nebyl dobre. Spani v aute, protoze peniz uz moc nebylo a hlidani auta. Trajekty nejezdi. Letadlo nebylo potvrzeno, presto jsme na lehko stopovali 200 km na letiste. Letiste se na noc zavira, ale meli jsme prvni ranni let, takze do mesto uz to moc nemelo cenu. Malem jsme nestihli prestup ve Francii...o jaky tam maji na letistich bordel a nejsou schopni podat relevantni informaci (respektive kazdy rika neco jineho). Byl to nervak az do konce!
Presto to stalo za to.
Jo, oprava toho auta bude stat radove desitky tisic, takze podle jednoho doporuceni bylo lepsi ho hodit ze skaly a prestirat kradez a tudiz dostat penize za cenu [funkcniho] vozu.
Mno, ten zazitek asi nebyl stejny. My jsme do posledni chvile nevedeli. Auto bez motoru nebrzdilo, takze stahnout to temer za tmy na lane byl zazitek - nastesti uz jsme byli z kopcu skoro dole. Najit vecer servis kdyz nikdo neumi english a mi zase vubec franinu. Druhy den domluvy, spousty volani sem a tam. Stesti, ze slo o Renault, takze hned poznal zavadu - kterou jsem bohuzel take tusil. Pak samosebou vyplacana baterie v aute (elektricke stahovani okynek a centralni zamykani je dobre - pokud funguje baterie), takze i mobil na tom nebyl dobre. Spani v aute, protoze peniz uz moc nebylo a hlidani auta. Trajekty nejezdi. Letadlo nebylo potvrzeno, presto jsme na lehko stopovali 200 km na letiste. Letiste se na noc zavira, ale meli jsme prvni ranni let, takze do mesto uz to moc nemelo cenu. Malem jsme nestihli prestup ve Francii...o jaky tam maji na letistich bordel a nejsou schopni podat relevantni informaci (respektive kazdy rika neco jineho). Byl to nervak az do konce!
Presto to stalo za to.
Jo, oprava toho auta bude stat radove desitky tisic, takze podle jednoho doporuceni bylo lepsi ho hodit ze skaly a prestirat kradez a tudiz dostat penize za cenu [funkcniho] vozu.
Diky, Duro, za barvite popisy cest. Dost mi to pripomina historky meho bratra, ktery take dobu zil v Japonsku. Osobne jsem za nim ani za dalsim kamardem, ktery tam zil jeste dele, bohuzel nebyl, ale z jejich vypraveni jsem si predstavu uz docela vytvoril, a tvoje vypraveni me dost pobavilo a tu predstavu potvrdilo. Podobny pocit turisticke nesvobody jsem paradoxne zazival v zemi svobody - v USA. I kdyz se to neda srovnavat s Japonskem, pro cloveka, ktery je zvykly se toulat nadivoko, je Amerika obcas docela zklamanim. Priroda je tedy neskutecne nadherna, ale problem je, ze je cela oplocena (vcetne uplne nejzapadlejsich pustin a pousti). Vsechno je soukrome, a clovek skoro nikam nemuze bez rizika, ze ho nekdo odpraskne. Nastesti jsou prirodni rezervace, ale tam ho taky casto strazci buzeruji, sice urcite ne tak, jako ti japonsti, ale volnost clovek uplnou zase nema. V civilizaci je to jeste horsi - policie je vsudypritomna a buzeruji (nebo i hned odvadeji v poutech) za kazdou kravinu. Obcas si clovek pripada hur nez u nas za totace. Na verejnosti se skoro nic nesmi - kdyz to srovnam s popisem zazitku Dura ze Spanelska, tak jsou Amici spise bliz tem Japoncum - clovek ani nemuze dat pohlavek vlastnimu diteti, aby ho neodvezli policajti v antonu. Vypit si pivo na verejnem prostoru (na ulici, na zaprazi, na louce, na plazi,...), nepripada v uvahu - jedine schovat lahev nebo plechovku do papiroveho pytliku, aby to nekoho nepohorsilo, ale to si pak clovek pripada jako homelesák - ty clovek zasadne vidi povalovat se s plechovkou v papirovem pytliku. Nejake pokrikovani pres ulici, jak popisoval Duro, take neprichazi v uvahu - to by hned nekdo zavolal policii za ruseni klidu. Policajti jsou skutecne vsudypritomni - clovek treba jede pres poust, po uplne rovne silnici, kde neni zivacka ani zadne auta na 100 mil daleko, je tam nesmyslny limit 45mph (~70km/h), ale jakmile clovek jede jen 90km/h, muzes se vsadit, ze se hned odnekud vynori jecici policejni auto, ktere te rovnou odveze nekam k nejblizsimu soudci, ktery te na miste odsoudi k pekne mastne pokute - prestoze jsem si daval dost bacha, stalo se mi to 3x 
Jinak zazitku z cest i ze zivota v cizine je hodne, ale to je spis na pokec nekde nad pivem. Osobne obdivuji Dura, ze dokaze psat tak sahodlouhe prispevky - ja, presto, ze se zivim praci na pocitacich uz skoro 20 let, pisu pomalu a se spoustou preklepu, takze musim vse po sobe nekolikrat cist a opravovat preklepy. Kdybych mel psat takove romany jako Duro, tak uz neudelam nic jineho.
Jinak zazitku z cest i ze zivota v cizine je hodne, ale to je spis na pokec nekde nad pivem. Osobne obdivuji Dura, ze dokaze psat tak sahodlouhe prispevky - ja, presto, ze se zivim praci na pocitacich uz skoro 20 let, pisu pomalu a se spoustou preklepu, takze musim vse po sobe nekolikrat cist a opravovat preklepy. Kdybych mel psat takove romany jako Duro, tak uz neudelam nic jineho.
-
Duro Kotulic Bunta
- Banánová odměna
- Příspěvky: 702
- Registrován: sob úno 26, 2005 4:25 pm
- Bydliště: Stupava, SK
- Kontaktovat uživatele:
Zaujimave zazitky, diky.
O tej Korzike som sa zhodou okolnosti prave pred asi mesiacom bavil so svojim susedom, ktory je Francuz a jeho pribuzny ma dom na Korzike. Hovoril presne to, co vy - je to krasny ostrov.
Na druhej strane mi ale povedal, ze len pre turistov. Totizto, je to nieco ako stat v state. Silna miestna mafia. Ak ste turista, ste pan, nikto vam nerobi problemy, vsetci su ochotni. Turista je totiz dolezity zdroj prijmov. AKonahle vsak chcete nieco viac, napr. kupit dom, okamzite vam daju najavo, ze to nie je tak jednoduche. Napr. tomu pribuznemu mojho suseda pred par mesiacmi odpalili v zahrade naloz. Len na vystrahu, materialne skody mizive. Meskal totiz z vypalnym, ktore musi platit kazdy, najma ak robi sluzby pre turistov.
Takze ostrov je to pekny, ale len z vonka, inak sa tam zije tazko.
Este k tomu ani francuzov vraj velmi nemaju radi, lebo sa chcu osamostatnit a citia sa byt nezavisly narod.
Pripajam este zopar dalsich svojich zazitkov ci postrehov z Japonska:
aby som len nekritizoval (co sa ako cudzincovi v krajine robi lahko, ale na slovensku ci cechach je toho co kritizovat urcite este viac samozrejme tato krajina ma aj kopu vyhod - mozte nechat otvorene dvere domu, nezamknute auto, nikto vam nic neukradne (okrem centra Tokia). Zena tu moze ist o polnoci sama ulicou a nic sa jej nikdy nestane. Jednoducho kriminalita je tu velmi nizka. Vodici su ohladuplni, davaju vam prednost aj ked nemusia atd. Uff, v Madride jazdia ludia ako blazni, trubi sa ovela viac ako v JP.
Spomeniem este jednu skusenost z Hokkaida - isiel som po ceste, japonci maju hlavne cesty velmi pekne, prehladne znacene, uplne super, na Hokkaide zvlast (nizka hustota obyvatelstva..nizka znamena ze to je menej ako tych brutalnych 400 obyv/km2 na Honshu). Predo mnou isiel nejaky podozrivo pomaly motorkar. Len pre vysvetlenie - motorkari v JP su jedny z mala ludi, ktori su uplne mimo predpisov, a jazdia vacsinou este o 20 km/hod rychlejsie ako ja, co jazdim vacsinou 20 az 30 km/hod rychlejsie ako je predpis. [Na svoje ospravedlnenie zas ale musim povedat, ze japonci maju priserne nizke rychlosti, default je mesto 50, medzimesto 80, lenze vacsinou maju znackami obmedzene mesto na 40 a mezdimesto na 60, pricom cesty su fakt pekne a prehladne]. No, aby som sa ale vratil - prve, co ma napadlo, ze tak pomaly motorkar musi byt asi policajt. Lenze nic tomu nenasvedcovalo, cierna kozena budna, motorka sice velky objem ale nic policajne, ani svetla ani nic. Tak som si povedal, ze to bude asi nejaky "harley-zaciatocnik", alebo nejako sa velmi zle citi po opici. Tak som ho predbehol. Omyl. Bol to policajt, a hned spustil sirenu... Tak som si povedal, ze toto sa moze stat len cudzincovi aby nevedel ako vyzera policajna motorka, a dufal som, ze tak prisernu drzost ako obehnut policajta uz aj japonec musi povazovat za neznalost. Ale nerobil som si iluzie a myslel som, ze mi nic nedaruje. Zase omyl. Ked videl, ze som gajdzin (cudzinec), prestal struhat tvrdu tvar, este k tomu som sa s nim snazil hovorit japonsky a vobec nie anglicky (toto na nich posobi velmi dobre), vysukal som zo seba "prepacte, nevedel som ze som prekrocil rychlost, isiel som 80 km/hod, na tejto ceste je povolena nizsia rychlost? Ale nevidel som ziadne znacky." No, neviem, ci pomohlo to, ako a co som hovoril, alebo vseobecna slusnost japoncov voci cudzincom, ale nechal ma dokonca aj bez pokuty, len mi odporucil, aby som si daval pozor. Uff, nebolo mi vsetko jedno, pokuty su tu mastne, este k tomu slovenske medzinarodne vodicske preukazy su vydane podla viedenskej medzinarodnej konvencie a Japonsko uznava iba kodansku (takze uz raz mal jeden slovak problem, a ambasada s tymto problemom nic nerobi), takze ak by sa do toho obuli, tak mi mozu zobrat vodicak. Takze som si vydychol, a potom som este pol dna jazdil na zlost ostatnych presne predpisanou rychlostou... No, ale je to aspon znak toho, ze aspon cudzincov obcas vynechaju zo svojich nekompromisnych pravidiel a predpisov.
Btw, Trux urcite vie - Japonci maju este jednu vec, ktora komplikuje situaciu. Oni nemaju hlasku "L". Navyse, ich "R" je nieco medzi nasim "L" a "R". Takze japonec, ktory prisiel malo do styku so zahranicim, nevie dobre rozlisit tieto dve hlasky a ani ich nevie dobre vyslovit. Vysledok je, ze napr. kolega mi hovoril, ze kedysi bol v Australii, a mal hrozny problem ked sa pytal na cestu a dostal odpoved nieco typu "at those lights go right and then at the next lights go left" (na tamtych semaforoch chod doprava a na dalsich dolava), lenze on vobec nevedel sluchom rozoznat co je "light" a co je "right", a stratil sa. Podobne aj cudzinec tazko rozumie kedy japonec hovori "R" a kedy "L". Vznikaju z toho castokrat az smiesne ci trapne situacie, z ktorych spomeniem len tie menej pikantne - moja zena uci japoncov anglictinu, a jedna jej ziacka jej hovorila, ze ake su jej zaujmy. "I like "hola"", bola jedna zo ziackynych viet. Co? "Hola"? What`s it? No a po minute vyslo najavo, ze "hola" je v skutocnosti "horror", lenze japonka proste nevidela rozdiel medzi vyslovnostou "hola" a "horror". No proste niekedy je to fakt horor. Napr. ked sa vas doktor pyta "are you breeding?" (breed= parit sa, rozmnozovat sa) pricom mysli "are you bleeding?" (krvacate?). Uff.
Podobne napr. aj Korejci maju zas sest roznych druhov "o", lenze zapadniar (ani japonec) ich vobec nevie rozoznat...
O tej Korzike som sa zhodou okolnosti prave pred asi mesiacom bavil so svojim susedom, ktory je Francuz a jeho pribuzny ma dom na Korzike. Hovoril presne to, co vy - je to krasny ostrov.
Na druhej strane mi ale povedal, ze len pre turistov. Totizto, je to nieco ako stat v state. Silna miestna mafia. Ak ste turista, ste pan, nikto vam nerobi problemy, vsetci su ochotni. Turista je totiz dolezity zdroj prijmov. AKonahle vsak chcete nieco viac, napr. kupit dom, okamzite vam daju najavo, ze to nie je tak jednoduche. Napr. tomu pribuznemu mojho suseda pred par mesiacmi odpalili v zahrade naloz. Len na vystrahu, materialne skody mizive. Meskal totiz z vypalnym, ktore musi platit kazdy, najma ak robi sluzby pre turistov.
Takze ostrov je to pekny, ale len z vonka, inak sa tam zije tazko.
Este k tomu ani francuzov vraj velmi nemaju radi, lebo sa chcu osamostatnit a citia sa byt nezavisly narod.
Pripajam este zopar dalsich svojich zazitkov ci postrehov z Japonska:
aby som len nekritizoval (co sa ako cudzincovi v krajine robi lahko, ale na slovensku ci cechach je toho co kritizovat urcite este viac
samozrejme tato krajina ma aj kopu vyhod - mozte nechat otvorene dvere domu, nezamknute auto, nikto vam nic neukradne (okrem centra Tokia). Zena tu moze ist o polnoci sama ulicou a nic sa jej nikdy nestane. Jednoducho kriminalita je tu velmi nizka. Vodici su ohladuplni, davaju vam prednost aj ked nemusia atd. Uff, v Madride jazdia ludia ako blazni, trubi sa ovela viac ako v JP.Spomeniem este jednu skusenost z Hokkaida - isiel som po ceste, japonci maju hlavne cesty velmi pekne, prehladne znacene, uplne super, na Hokkaide zvlast (nizka hustota obyvatelstva..nizka znamena ze to je menej ako tych brutalnych 400 obyv/km2 na Honshu). Predo mnou isiel nejaky podozrivo pomaly motorkar. Len pre vysvetlenie - motorkari v JP su jedny z mala ludi, ktori su uplne mimo predpisov, a jazdia vacsinou este o 20 km/hod rychlejsie ako ja, co jazdim vacsinou 20 az 30 km/hod rychlejsie ako je predpis. [Na svoje ospravedlnenie zas ale musim povedat, ze japonci maju priserne nizke rychlosti, default je mesto 50, medzimesto 80, lenze vacsinou maju znackami obmedzene mesto na 40 a mezdimesto na 60, pricom cesty su fakt pekne a prehladne]. No, aby som sa ale vratil - prve, co ma napadlo, ze tak pomaly motorkar musi byt asi policajt. Lenze nic tomu nenasvedcovalo, cierna kozena budna, motorka sice velky objem ale nic policajne, ani svetla ani nic. Tak som si povedal, ze to bude asi nejaky "harley-zaciatocnik", alebo nejako sa velmi zle citi po opici. Tak som ho predbehol. Omyl. Bol to policajt, a hned spustil sirenu... Tak som si povedal, ze toto sa moze stat len cudzincovi aby nevedel ako vyzera policajna motorka, a dufal som, ze tak prisernu drzost ako obehnut policajta uz aj japonec musi povazovat za neznalost. Ale nerobil som si iluzie a myslel som, ze mi nic nedaruje. Zase omyl. Ked videl, ze som gajdzin (cudzinec), prestal struhat tvrdu tvar, este k tomu som sa s nim snazil hovorit japonsky a vobec nie anglicky (toto na nich posobi velmi dobre), vysukal som zo seba "prepacte, nevedel som ze som prekrocil rychlost, isiel som 80 km/hod, na tejto ceste je povolena nizsia rychlost? Ale nevidel som ziadne znacky." No, neviem, ci pomohlo to, ako a co som hovoril, alebo vseobecna slusnost japoncov voci cudzincom, ale nechal ma dokonca aj bez pokuty, len mi odporucil, aby som si daval pozor. Uff, nebolo mi vsetko jedno, pokuty su tu mastne, este k tomu slovenske medzinarodne vodicske preukazy su vydane podla viedenskej medzinarodnej konvencie a Japonsko uznava iba kodansku (takze uz raz mal jeden slovak problem, a ambasada s tymto problemom nic nerobi), takze ak by sa do toho obuli, tak mi mozu zobrat vodicak. Takze som si vydychol, a potom som este pol dna jazdil na zlost ostatnych presne predpisanou rychlostou...
No, ale je to aspon znak toho, ze aspon cudzincov obcas vynechaju zo svojich nekompromisnych pravidiel a predpisov.Btw, Trux urcite vie - Japonci maju este jednu vec, ktora komplikuje situaciu. Oni nemaju hlasku "L". Navyse, ich "R" je nieco medzi nasim "L" a "R". Takze japonec, ktory prisiel malo do styku so zahranicim, nevie dobre rozlisit tieto dve hlasky a ani ich nevie dobre vyslovit. Vysledok je, ze napr. kolega mi hovoril, ze kedysi bol v Australii, a mal hrozny problem ked sa pytal na cestu a dostal odpoved nieco typu "at those lights go right and then at the next lights go left" (na tamtych semaforoch chod doprava a na dalsich dolava), lenze on vobec nevedel sluchom rozoznat co je "light" a co je "right", a stratil sa. Podobne aj cudzinec tazko rozumie kedy japonec hovori "R" a kedy "L". Vznikaju z toho castokrat az smiesne ci trapne situacie, z ktorych spomeniem len tie menej pikantne - moja zena uci japoncov anglictinu, a jedna jej ziacka jej hovorila, ze ake su jej zaujmy. "I like "hola"", bola jedna zo ziackynych viet. Co? "Hola"? What`s it? No a po minute vyslo najavo, ze "hola" je v skutocnosti "horror", lenze japonka proste nevidela rozdiel medzi vyslovnostou "hola" a "horror". No proste niekedy je to fakt horor. Napr. ked sa vas doktor pyta "are you breeding?" (breed= parit sa, rozmnozovat sa) pricom mysli "are you bleeding?" (krvacate?). Uff.
Podobne napr. aj Korejci maju zas sest roznych druhov "o", lenze zapadniar (ani japonec) ich vobec nevie rozoznat...
Podpis
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]