no ratat gravitacne interakcie je naozaj matematicky velmi tazka uloha. Jedina exaktne riestitelna uloha z nebeskej mechaniky je problem dvoch telies. Akonahle mame telesa tri tak uz sa to da riesit len perturbacne/numericky, cize s istymi chybami a zanedbaniami. A co potom problem tisicok telies.
Na druhej strane - nesuhlasim s tebou celkom v tom co si pisal ako problemy - napr. tpelotna interakcia neovplyvnuje drahy telies - horuce ci studene teleso leti rovnako. Jedine zeby sa rozpadlo vplyvom velkej horucavy, ale to nie je realne (s vynimkou zopar komet ako napr. Encke, ktora sa rozpadla pri tesnom oblete SLnka, lenze to su mizive udalosti).
Nie je ani pravda zeby pas telies za Plutom robil nejake problemy - uhrnna hmotnost Kuiperovho pasu (asteroidy za Plutom, ktorych je vlastne Pluto sucastou - nie je to planeta) a Oortovho oblaku (komety az na hranice gravitacneho dosahu Slnka) nepresahuje s najvacsou pravdepodobnostou par percent hmotnosti Zeme, takze ich vplyv (aj vhladom na hmotnost ale aj poklesu gravitacnej interakcie s druhou mocninou vzdialenosti) je naozaj zanedbatelny. (i ked - co ked je tam nejaka Nemesis?

)
Relativisticke efekty su taktiez velmi zanedbatelne a okrem toho nie je problem ich zaratat. Prejavuju sa vsak len pre extremne pripady ako je napr. Merkur (tam je stacanie perihelia vdaka Einsteinovi par zlomkov stupna za storocie). Takze toto je stale OK.
Vsetko co vieme staci na to aby sme vedeli vyratat drahy planet mnohomiolionov rokov dopredu a dostaocne presne. Lenze to je vdaka tom, ze planety su tazke a teda sa lahko rataju (mozme zanedbat uvedene veci).
Ale uz to nie je OK pre male telesa. Nie preto, ze existuju relativisticke efekty alebo tepelne vplyvy. Problem je v tom ze male teleso je velmi citlive na klasicke gravitacne vplyvy. A hlavny problem preco to nevieme predpovedat do buducnosti v pripade tohto asteroidu je ten, ze
NEPOZNAME JEHO DRAHU S DOSTATOCNOU PRESNOSTOU.
A to je jadro problemu. Takmer nic ine. Na to treba dlhsiu dobu, aspon niekolko rokov pozorovania. Ak ho presne zmeriame, budeme vediet takmer uplne presne spocitat co sa s nim stane a ci do nas narazi. Lenze ak je teraz (roky a roky pred predpokladanym priblizenim/dopadom) aj ked velmi malicka neistota v pozorovaniach, prejavi sa velmi vyrazne.
Totiz - ako som spomenul, gravitacna interakcia je nepriamo umerna druhej mocnine vzdielenosti. Teda VELMI zalezi ci pri maximalnom priblizeni bude ten asteroid od Zeme vo vzdialenosti 36 000 km alebo 36 001 km.
Vyzera to ako maly rozdiel (aj je), teraz jeho drahu nedokazeme spocitat tak presne (lebo ju nemame tak dobre zmeranu), lenze tento maly rozdiel vdaka blizkosti Zeme v bode priblizenia sposobi velmi velky rozdiel do jeho dalsieho pohybu, ze moze aj nemusi potom do nas znova narazit.
Takze tam je ten crucial point - bod najvacsieho priblizenia k Zemi a nedostatocna znalost drahy telesa. Takmer nic ine uz nie je problemom...