Ptačí chřipka a jiné potvory

Obecné fórum o čemkoliv, off-topic záležitosti.

Moderátoři: zdespi, Moderátoři

Uživatelský avatar
Necroman
Expert
Expert
Příspěvky: 496
Registrován: pon led 17, 2005 2:43 pm
Bydliště: Louny
Kontaktovat uživatele:

Ptačí chřipka a jiné potvory

Příspěvek od Necroman »

Narazil jsem na jeden opravdu zajímavý článek o ptačí chřipce, který stojí za přečtení. Je zde.
Obrázek
Uživatelský avatar
Duro Kotulic Bunta
Banánová odměna
Banánová odměna
Příspěvky: 702
Registrován: sob úno 26, 2005 4:25 pm
Bydliště: Stupava, SK
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Duro Kotulic Bunta »

Pekny clanok, konecne aj par rozumnejsich slov.

Mam ale dve vyhrady:

mala vyhrada je, ze sa tam pise
" Domů propuštění chlapci si sebou odnášeli bakterie, jimiž byli naočkovaní, a takto přinesli životaschopnou (a pravděpodobně již zmutovanou) verzi viru jako dárek přátelům a rodinám."
Teraz neviem ci si autor clanku pomylil bakterie s virusom (co je velky rozdiel) alebo na zaciatku minuleho storocia naozaj ockovali proti chripke bakteriami (co je nezmyselne).

Velka vyhrada:
Clanok uplne ignoruje hlavny dovod, preco vedci upozornuju na H5N1 nebezpecenstvo (a ktore novinari az prilis rozduchavaju).
Nebezpecenstvo nehrozi zo samotneho virusu H5N1. Pravdepodobnost prenosu z hydiny na cloveka je velmi nizke. Nebepecenstvo hrozi na zaklade toho, ze ak clovek dostane H5N1, a zaroven sa v nom nachadzaju aj kmene obycajnej chripky, z istou pravdepodobnostou dojde k vzajomnej mutacii a prenosu genov. Moze tak s istou (malou) pravdepodobnostou vzniknut novy chripkovy virus, ktory bude prenosny z cloveka na cloveka vzduchom podobne ako obycajna chripka, zaroven ale bude mat brutalne nasledky na ludsky imunutny system tak ako ma H5N1. A voci H5N1 este ludsky imunitny system nepozna ucinnu rekaciu, pretoze virus je novy. Je to bezna evolucna vec - objavi sa novy virus, ktory je smrtelny lebo clovek este nema voci nemu imunitu. Postupom casu ale imunitu ziska a zivot ide dalej. Ale medzitym moze zomriet desat ci sto milionov ludi...
Toto je hlavne nebzpecenstvo, a to, ze zatial ochorelo na vtaciu chripku len 133 ludi je dane prave tym, ze ZATIAL tento virus v tychto chorych ludoch nezmutoval s obycajnym chripkovym virusom. Tento proces je ale dokazane ze existuje, a je iba otazkou poctu infikovanych ludi, kedy sa objavi. AK ich pocet udrzime na nizkej urovni tak ako doteraz (zopar stoviek chorych), bude to OK. Ak sa ale nic nebude robit (napr. killovat chora hydina), moze sa stat, ze pocet chorych ludi sa zvysi, a zvysi sa aj pravdepodobnost mutacie a teda pandemie. Potom nepomoze ziadne lezanie doma s teplym cajom,organizmus je voci H5N1 zatial takmer bezmocny.
A potom bude problem, kedze pravdepodobnost umrtia je asi 50% a pravdepodobnost nakazenia inych bude so zmutovanym virusom obrovska.


Takze clanok je pravidivy v tom, ze H5N1 v tej podobe v akej existuje teraz nie je velmi nebezpecny. Bohuzial ale zabudol odpovedat na hlavne nebezpecenstvo mutacie tohto virusu...
Podpis
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
Honza
 
Příspěvky: 4322
Registrován: úte lis 30, 2004 10:50 am

Příspěvek od Honza »

Duro Kotulic Bunta píše:Takze clanok je pravidivy v tom, ze H5N1 v tej podobe v akej existuje teraz nie je velmi nebezpecny. Bohuzial ale zabudol odpovedat na hlavne nebezpecenstvo mutacie tohto virusu...
Presne tak jsem to vnimal pred 2 tydny nebo kdyz jsem to cetl. Bohuzel to takto media moc nepodavaji.
Hmmm, a nejsem si jisty tou vakcinou (lek to nechci nazyvat)...jakmile to bude prenosne z cloveka na cloveka...nebodou soucasne vakciny na prd? Nezvysuje vakcina riziko mutace viru? Hmm, v tomhle momentu nemam jasno...mozna ani vedatori.
Uživatelský avatar
forest
Příspěvky: 2573
Registrován: pát srp 27, 2004 12:50 pm
Bydliště: Újezd u Brna 31 let
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od forest »

Ještě bych doplnil, že určité nebezpečí hrozí i z přenosu z prasete na člověka.
Pokud prase dostane H5N1 (což je reálnější než u člověka) a to prase chytne i normální chřipku (například od člověka), může se zrodit také velice nebezpečná zmutovaná forma, jelikož prase je přenašeč i lidských nemocí jako je chřipka.
Naposledy upravil(a) forest dne čtv lis 10, 2005 8:59 am, celkem upraveno 1 x.
Uživatelský avatar
trux
Banánová odměna
Banánová odměna
Příspěvky: 874
Registrován: čtv kvě 12, 2005 2:16 am
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od trux »

Honza píše:Hmmm, a nejsem si jisty tou vakcinou (lek to nechci nazyvat)...jakmile to bude prenosne z cloveka na cloveka...nebodou soucasne vakciny na prd? Nezvysuje vakcina riziko mutace viru? Hmm, v tomhle momentu nemam jasno...mozna ani vedatori.
Vedatori v tom jasno maji - ta vakcina bude samozrejme k nicemu, co se tyce ochrany proti mutovane ptaci chripce. O to tu take vubec nejde. Jde tady, jak Duro rikal, o to, aby se snizila pravdepodobnost mutace H5N1 s beznym chripkovym virem. Jedna cesta je pecliva karantena lidi i vybijeni zvirat s H5N1, druhou cestou je zmenseni poctu lidi nemocnych beznou chripkou pomoci vakcinace. Velmi pekny clanek o ptaci chripce, se vsemi temito fakty odborne ale velmi srozumitelne vysvetlenymi jsem videl myslim bud na BBC nebo na Britskych Listech. Bohuzel ten spravny clanek ted nemuzu najit, i kdyz jich tam o ptaci chripce samozrejme je spousty - ten ktery mam na mysli, byl ve sve celistvosti, odbornosti i srozumitelnosti vyjimecny.

Bohuzel zadny z clanku se nezabyva rizikem vakcinace proti bezne chripce. Vakciny maji sve hacky - nejen, ze podle mnohych odborniku, dlohodobe pravidelne ockovani v podstate nici imunitni system a jeho prirozenou schopnost obrany, ale je podezreni, ze zpusobuje mnoho dalsich problemu. Napriklad se mluvi o tom, ze chripkove vakciny silne zvysuji pravdepodobnost onemocneni Alzeihmerem. A neni tomu tak jen s vakcinami proti chripce - napr. dnes je jiz pomerne jiste, ze vakciny proti obrne zpusobily znacny narust autismu u deti. Take vakciny proti nestovicim a tuberkuloze jsou dost nebezpecne a mohou vyvolat radu problemu. Navic treba vakciny proti tuberkuloze ztratily ucinnost vuci zijicim virum a dokonce se opakovane stava, ze jedinci onemocni prave po podani vakciny.

Samozrejme, pro statni a lekarske autority je podstatnejsi hra cisel a okamzity efekt - hromadnym ockovanim se snizi pocet onemocnenych chripkou a tim padem podstatne snizi pravdepodobnost mutace s H5N1. Zabrani se tak mozna i stamilionovym obetem. To, ze takove ockovani bude ale nutne dlouhodobe, a dusledky toho neberou prilis v uvahu: ptaci chripka s H5N1 existuje od r. 1996, a neni pravdepodobne, ze hned tak kompletne vymizi z povrchu zemskeho. Takze to muze znamenat, ze se bude muset hromadne ockovat i nekolik desitek let. Tezko dnes predpovedet, co to s lidmi udela, protoze seriozni vyzkum vedlejsich ucinku vakcin je ruznymi zpusoby blokovan, pripadne jsou jeho vysledky drzeny pod poklickou - jak pro politiky, tak pro farmaceuticke koncerny je okamzity ucinek a uzitek dulezitejsi, nez pripadne dlouhodobe skody timto ockovanim napachane (ty uz bude velmi pravepodobne muset resit nekdo jiny nez oni).

Bohuzel se tyto problemy neresi serioznim vyzkumem vedlejsich priznaku, a kvalitni bilanci efektu - tedy posouzenim, zda efekty a prinos kratkodobeho ci dlouhodobeho ucinku vakciny podstatne prevysuji dlouhodoba rizika vedlejsich ucinku. Resi se to spise tak jako v USA, kde Bush zavedl novy zakon do velmi znacne miry zbavujici farmaceuticky prumysl zodpovednosti za pripadne prusvihy s vedlejsimi ucinky.
Uživatelský avatar
® Radim ... ®
Mírně pokročilý
Mírně pokročilý
Příspěvky: 189
Registrován: pát úno 18, 2005 1:10 pm
Bydliště: Někde uprostřed Evropy "sš 49°12' - vd 16°34' "
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od ® Radim ... ® »

Vite, ze nejvetsi spotreba leku neni u cloveka , ale pouzivani leku pri chovu uzitkovych zviratek (skoda ze nevim v jakym pomeru to dela, abych to sem mohl napsat) :?: Proto dochazi k rychlejsi rezistivite viru a bacilu proti ucinnym latkam a musi farmaceuticke firmy hledat nove leky, coz je dost velky problem. Dokonce i prevratny objev penicilinu, ktery pomohl resit lecbu na spousty nemoci, prestava pomalu zabirat na vetsinu viru a bacilu nez tomu bylo na pocatku jeho hromadneho pouzivani. Nekde jsem cetl clanecek (myslim ze to bylo ve VTM, ale nejsem si jisty), ze specialiste na tuhletu havet zjistili, ze pri urcite mutaci chripkoveho viru muze vzniknout typ, ktery by dokazal prekonat i ty nejnebezpecnejsi viry co kdy clovek poznal . Mnoho lidi bohuzel bere chripku jako obycejnou nemoc, ale pokud se skutecne neleci a prechazi se, muze zpusobit s velkou pravdepodobnosti v budoucnu nemale potize v podobe kardiovaskularnich problemu i jine problemy vnitrnich organu. ( Kdovi treba muze zpusobit i zmenseni potence :lol: ) Vskutku si to lidickove dvakrat poradne rozmyslete , zda ma cenu vylezet a vypotit 14 dni v postely nebo mit za par let trvale nasledky :Honza_naughty
__________________
A vo tom to je :idea:
4D 61 72 74 69 6E=Martin
Expert
Expert
Příspěvky: 378
Registrován: pon pro 27, 2004 11:51 pm
Bydliště: Stěbořice

Příspěvek od 4D 61 72 74 69 6E=Martin »

opravdu zajímavý článek, mám teď na ptačí chipku zase docela jiný pohled.
S tou mutací - bylo řečeno, že se dá udělat vakcína až když budou takový zmutovaný virus mít, ale pokud už zmutuje, co zabrání tomu, aby vznikla další mutece? Může postupně vzniknout třeba 20 mutací, každá ale bude jiná. Třeba vznikne jenom mutace, která se bude šířit jako obyčejná chřipka, ale bude reagovat na určité protilátky stejně jako obyčejná chřipka, takže se jí tělo dokáže ubránit. Nebo vznikne jiná, která bude ještě horší než současná verze ptačí chřipky a ještě navíc může být přenositelná z člověka na člověka. Ale je to jenom malá pravděpodobnost, že se zrovna smíchá to potřebné, ne? No každopádně ta troška lidí, co se tím nakazila ještě nějaké extrémní riziko není, za1) je malá pravděpodobnost, že zrovna někdo z nich dostane chřipku (i když u nich v Asii zase nikdo neví...) pak za 2) že vůbec nějaká životaschopná mutace vznikne - musí napadnout stejnou buňku a buňek je celkem hodně, další věc je, že vzniklá mutace vůbec nemusí "fungovat" nebo bude prostě "neškodná". Je tam dost podmínek co by se musely splnit...
Já osobně po přečtení článku nemám chuť na nějaké očkování, táta byl každý rok když se rozmáhaly chřipkové epidemie zdravý a jednou se pro jistotu nechal očkovat, no a jak to dopadlo už asi tušíte, za týden ležel doma...
Uživatelský avatar
Duro Kotulic Bunta
Banánová odměna
Banánová odměna
Příspěvky: 702
Registrován: sob úno 26, 2005 4:25 pm
Bydliště: Stupava, SK
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Duro Kotulic Bunta »

Este par poznamok narychlo:

musime si uvedomit, ze proti chripke a proti virusom vseobecne neexistuje ziadna ucinna protilatka. A ani nebude existovat. Vsetky tie antivirove lieky su len nepriame zbrane, ktore:
- podporuju imunitny system (cize napr. fagove biele krvinky, ktore funguju podobne ako ameba - ked zaregistruju cokolvek cudzorode v organizme, obklopia to svojou hmotou - pohltia to, a znicia to.
- podporuju nepriepustnost bunkovej membrany voci preniknutiu viru.

Proti samotnemu virusu je vsetko bezmocne, aspon podla mojich znalosti. Virus sa samozrejme da znicit MIMO organizmu, tak ako hociaka ina struktura, napr. agresivnym ozonom, radioaktivnym ziarenim, UV ziarenim, teplom, roznymi brutalnymi chemikaliami atd atd, ale neda sa znicit ked uz je v organizme bez toho, aby ste neznicili aj ten organizmus. (Ak viete o niecom, co by sa viazalo na samotny virus a znizilo jeho schopnost najst, prychytit sa a vstreknut svoj obsah do hostitelskej bunky bez toho, zeby to nieco likvidovalo aj okolity organizmus, napiste to sem, zaujima ma to. ZAtial som na ziadnu taku prakticky pouzitelnu latku nenarazil, a skoro urcite neexistuje, lebo inak by za to bola uz asi nobelovka...)

Problem je v tom, ze si musime uvedomit, ze co je to virus. Vela ludi si mysli, ze napr. antibiotika su ucinne proti virusom. OMYL! Antibiotika s virusom neurobia absolutne nic, ani tie najsilnejsie. Ak niekto lieci chripku antibiotikami (ako sa to robilo kedysi a mozno este aj dnes), je hlupak. Je sice pravda, ze pocas virozy je imunitny system cloveka nachylenejsi na sekundarne infekcie (aj bakteriami), ale je ovela ucinnejsie lezat doma s teplym cajom v posteli a jest vitaminy a tekutiny, ako behat po vonku, vystavovat sa sekundarnym infekciam, kvoli ktorym potom musi clovek tlacit do hlavy antibiotika.
Preco antibiotika neucinkuju na virusy?

Lebo virus nie je plnohodnotny zivy tvor. Je to len schranka (castokrat majuca tvar injekcie, ktora sa prichyti na bunkovu stenu a "vpichne" svoj obsah do bunky) obsahujuca tzv. RNA - to je polovica molekuly DNA ktora koduje geneticku informaciu (DNA je dvojita spirala). Virus teda dokonca ani nema vlastnu plnohodnotnu DNA a nedokaze sa sam rozmnozovat! Na rozmnozovanie potrebuje nevyhnutne hostetelsku bunku, do ktorej vpichne svoju RNA. Bunka zacne potom nechcene vyrabat RNA virusu, vratane jeho schranky, cize vlastne nove virusy. Ked je bunka uz plna virusov, v istom momente praskne, bunka zomrie, a virusy sa rozletia kade tade infikuju ine bunky.
Bez buniek ke virus len kus mrtvej hmoty velmi podobnej zivotu ale pritom nezivej.

Narozdiel od virusov, bakterie su sice jednoduche ale plne funckne a samostatne zive tvory (rozdiel oproti nasim bunkam je ten, ze vacsinou bakterie nemaju osobitne jadro, v ktorom maju svoju DNA).
Antibiotika funguju tak, ze blokuju rozne procesy v bakteriach, napr. sa naviazu na ich stenu, prederavia ju, a bakteriu tym zabiju. Rozne bakterie si vdaka takzvanym telomerom (prebytocnym castiam molekuly DNA, ktore nekoduju nic uzitocne a pretrvavaju len z davnych cias) vyvinuli imunitu voci antibiotikam, co nie je nic ine ako to, ze v tych telomeroch bola z davnych cias zakodovana informacia o vyrobe nejakej latky, ktora nahodou dokaze zlikvidovat antibiotikum. Bakteria teda dokaze vyrabat olatku, ktora sa napr. naviaze na molekulu penicilinu, tym ju zmeni, a takato zmenena molekula penicilinu uz je nefunkcna - nedokaze sa naviazat na bakterialnu stenu a tda bateria prezije - je rezistentna.
Nove antibiotika tretej generecie obsahuju okrem antibiotika aj dodatocne latky, ktore deaktivuju tu latku ktoru vyraba bakteria na znicenie antibiotika.
Je to teda neustale preteky o to, kto bude prvy - ci bakteria vo vyrobe protilatok voci nasim antibiotikam, ale my vo vyrobe protilatok proti tymto pritilatkam. :-)
Mozem vas uistit ze za tie miliardy rokov evolucie maju baktrie taky arzenal skrytych zbrani v telomeroch, ze vzdy budu pred nami.

Ale to som odbocil - vratim sa k virusom - antibiotika virus teda neznicia preto, lebo virus sam o sebe nezije, a teda antibiotikum nema co v jeho zivotnom procese prerusit. Stena virusov je vacsinou velmi pevna, uplne ina ako bakterialna (kvoli tomu ze bakteria potrebuje "dychat", pripjimat a uvolnovat splodiny zivotnych procesov. Virusova stena je vsak len mrvty obal, schranka ktora nic nemusi prepustat, jej jedinou ulohou je pancierovat RNA vo vnutri a prerazit vo vhodnom okamziku stenu napadnutej bunky).

Cize - virus sa neda biologivky znicit tak lahko ako bakteria, virus mozte vo svojom organmizme znicit len tym, ze vase imunitne bunky ho surovo pohltia!
Ziadna priama chemicka latka ho neznici. Aj preto je najlepsia prevencia proti virusom zdrava zivotosprava a pohyb, aby vas imunitny system zlikvidoval virusy skor ako napadnu privelke mnzostvo buniek...

Takze tolko kratka survey o virusoch a bakteriach, bolo to velmi strucne a tym padom zjednodusene, je to este o nieco zlozitejsie ako som napisal, ale zaklad zostava - virusy su samy o sebe mrtve tvory, ktore ziju len vdaka tomu, ze po preniknuti do bunky ich bunka reprodukuje. iadne antibiortika proti nim teda nic nezmozu, jedina rozumna a masivna obrana su bunky imunitneho systemu ktore pohltia vsetkych tychto bastardikov.

(asi uz aj chapete, preco je tak tazke najst liek voci virusu HIV (AIDS), ktory napada samotne bunky imunitneho systemu)


P.S. MArtin, virusy neustale mutuju, tym, ze su tak primitivne dokazu velmi lahko mutovat/zmenit svoju geneticku info, aj preto virusy este stale existuju a za cele veky ich nic neznicilo, pretoze su neskutocne premenlive a hned ako sa imunitny system dokaze branit voci jednemu typu, uz je tu hned druhy typ.
Mutacie virusov vznikaju neustale, kazde ochorenie chripky ktore mas prinesie niekolko mutacii, z ktorych je ale vacsina nezivotaschopna. Aj tych 133 ludi co malo H5N1 vyprodukovalo urcite stovky novych mutacii, ale ziadna z nich zatial nebola zmutovana v tych genoch, ktore by H5N1 urobili schopnym prenasat sa z ludi na ludi.
Az raz vznikne mutacia na vhodnom mieste genetickej informacie, ktora to dokaze. Moze vzniknut ako tisica v poradi zajtra alebo ako trilionta v poradi o desat rokov. V tom prave spociva obrana - musime sa snazit znizit pocet novych mutacii a to jednoducho tym, ze znizime pocet ludi ktory dostanu H5N1. Ak taki ludia maju zaroven aj obycajnu chripku, vyrazne sa zvysuje pravdepodobnost tej obavanej mutacie. A potom tu mame dalsiu spanielsku chripku, ci mozno stredoveky cierny mor, ktory podla novsich vyskumov pravdepodobne nebol bakterialneho povodu tak ako sa predpokladalo, a ani ho vobec neprenasali krysy na lodiach, ale sa prenasal z cloveka na cloveka presne tak ako chripka a preto bol schopny v sedemnastom storoci vyhubit jednu tretinu europskej populacie... Pri dnesje obrovskej hustote obyvatelstva ma takyto virus ovela vacsiu nicivu silu ako v stredoveku...
Podpis
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
Uživatelský avatar
trux
Banánová odměna
Banánová odměna
Příspěvky: 874
Registrován: čtv kvě 12, 2005 2:16 am
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od trux »

Pekny prispevek, Duro, jako obvykle. To, ze lide nevedi, ze antibiotika jsou proti viralnim onemocnenim nesmyslna, prilis neprekvapuje. Mnohem horsi je, ze to ocividne nevi ani spousta lekaru. Mohl bych uvest spousty prikladu, jak jsou antibiotika nasazovana naprosto zbytecne a bez uvazeni. To co jsem tvrdil o vakcinacich, plati zrovna tak o antibiotikach - maji samozrejme take nezanedbatelne vedlejsi ucinky, a do znacne miry oslabuji organismus a jeho imunitni system. Dobre si vzpominam jak jsem byl jako dite, ale i pozdeji, pravidelne lekari nacpavan penicilinem. Nastesti moje dcera mela velmi rozumne doktory jak v Nemecku, tak i zde ve Francii. Dnes ji je 13, ale antibiotika brala jen jednou v zivote, a to kdyz jsme byli na dovolene, bez pristupu ke svemu doktorovi, a mistni doktor nas tak vystrasil, ze jsme nemeli odvahu se mu vzeprit. Muzu rict, ze je i diky tomu taky mnohem zdravejsi nez vetsina jejich vrstevniku.

Na druhou stranu, musim priznat, ze to byl velky kumst ve Francii rozumneho doktora sehnat - Francie myslim drzi svetovy primat ve spotrebe leciv a od doktora bez 10 polozek na receptu neodejdes ani kdyz tam jdes uplne zdravy na kontrolu treba kvuli sportu. V Nemecku je mnohem vic legitimnich lekaru, kteri kombinuji ruzne alternativni metody s klasickou medicinou. Ve Francii je alternativni medicina z oficialni mediciny prakticky vyobcovana.
Duro Kotulic Bunta píše:Ziadna priama chemicka latka ho neznici.
No, doufejme ze to neni pravda. Nove vyzkumy ukazuji, ze stribro by takovou latkou mohlo byt. Doufejme jen, ze se to potvrdi, a ze se podari vyvinout ucinne leky, bez toho, aby to cloveka poskodilo vic nez toho vira. Vice o tom tady:
http://www.freemarketnews.com/WorldNews.asp?nid=1401
Tvrdi tam, ze stribro dokaze spolehlive zabit prakticky jakykoli virus, vcetne takovych jako je HIV, H5N1, anebo dokonce i takovou nezdolatelnou bestii jako je zlaty streptokok. Tak v pripade chripky, zkuste lizat stare cernobile fotky nebo pribory po babicce :) (doufam, ze to nikdo neveme vazne!)
Duro Kotulic Bunta píše:Aj preto je najlepsia prevencia proti virusom zdrava zivotosprava a pohyb, aby vas imunitny system zlikvidoval virusy skor ako napadnu privelke mnzostvo buniek...
Ano, to je presne muj nazor - nejlepsi ochranou proti nemocem je zdrava zivotosprava, dobra kondice a neposledne - pozitivni psychicke naladeni. Nechci to radit ostatnim, a taky to samozrejme neplati obecne, ale osobne se vyhybam lekum jen jak je to mozne - vetsina z nich stejne jen 'leci' priznaky a nikoli podstatu nemoci. Verim pevne tomu, ze pokud se telu v klidu na luzku a s dostatkem tekutin podari nemoc zvladnout samotnemu, imunitni system se tim spise posili, coz se vubec neda rici o tom, kdyz se clovek nacpe medikamenty, ktere potlaci priznaky, takze se clovek citi OK, jde do prace a organismus to odnese mnohem hur - v douhodobe perspektive se to na nem poradne podepise.
Uživatelský avatar
forest
Příspěvky: 2573
Registrován: pát srp 27, 2004 12:50 pm
Bydliště: Újezd u Brna 31 let
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od forest »

Duro Kotulic Bunta píše:Proti samotnemu virusu je vsetko bezmocne, aspon podla mojich znalosti. Virus sa samozrejme da znicit MIMO organizmu, tak ako hociaka ina struktura, napr. agresivnym ozonom, radioaktivnym ziarenim, UV ziarenim, teplom, roznymi brutalnymi chemikaliami atd atd, ale neda sa znicit ked uz je v organizme bez toho, aby ste neznicili aj ten organizmus. (Ak viete o niecom, co by sa viazalo na samotny virus a znizilo jeho schopnost najst, prychytit sa a vstreknut svoj obsah do hostitelskej bunky bez toho, zeby to nieco likvidovalo aj okolity organizmus, napiste to sem, zaujima ma to. ZAtial som na ziadnu taku prakticky pouzitelnu latku nenarazil, a skoro urcite neexistuje, lebo inak by za to bola uz asi nobelovka...)
Je to trochu z jiného obozu léčby, ale například v léčbě rakoviny už takový lék existuje. Připravili ho čeští odborníci v čele s RNDr.Říhovou ředitelkou Mikrobiologického ústavu AV ČR.

Dosavadní problém při léčbě rakoviny bývá v tom, že použité léky neútočí cíleně na nemocné buňky ale často zabíjejí i zdravé a tato negativní vlastnost znemožňuje jakoukoliv agresivnější léčbu vyšší dávkou léků.
Bylo zjištěno že škodlivé rakovinotvorné buňky se mění mnohem častěji než buňky zdravé a tak je těžké tyto buňky najít a naráz je zasáhnout. Také rostou mnohem rychleji než zdravé, které jsou tedy pro chemoterapii daleko citlivější. Klasická chemoterapie tedy oslabuji a poškozuje imunitní systém ačkoli ten je právě ten nejdůležitější pro konečnou likvidaci nádorového onemocnění.
Naproti tomu nová makromolekulární terapie ve které se významně uplatňují syntetické polymery je velice specifická.
Právě proto že nové cytostatikum dokáže působit na rakovinné buňky cíleně, je význam této ,,kouzelné střely,, tak velký.
Bohužel i když na myších to už bylo ověřeno, klinické testy budou ukončeny až za šest let.
Naposledy upravil(a) forest dne čtv lis 10, 2005 12:15 pm, celkem upraveno 1 x.
Uživatelský avatar
Duro Kotulic Bunta
Banánová odměna
Banánová odměna
Příspěvky: 702
Registrován: sob úno 26, 2005 4:25 pm
Bydliště: Stupava, SK
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Duro Kotulic Bunta »

2Trux:

diky za link na striebro, je to presne taka info ako som dufal ze sem niekto da. :-)
Vyzera to zaujimavo, zeby nanotechnologie prenikli aj do medicinskej oblasti skor ako dokazeme vyrobit nanorobotov/imunitne nanobunky?
Len so striebrom bude treba opatrne, tiez to nie je vseliek, moze byt aj nebezpecne.

2Forest:
no, naozaj je to sice z inej oblasti (liecba rakoviny a virusov su diametralne odlisne veci), ale tiez zaujimave info.
Na aky druh rakoviny je to ucinne? Rakoviny totiz existuje mnozstvo druhov, podla toho, ktore bunky postihne. Rakovina vlastne nie je jedna choroba, je to mnozstvo uplne odlisnych chorob, ktore maju jedinu spolocnu crtu - absenciu prirodzenej smrt bunky v pripade, ze sa nieco "pokazi" (zdrave bunky ked sa "pokazia" tak automaticky vyrobia proteiny ktore bunku zakilluju, vola sa to apoptoza, je to vlastne bunkova samovrazda v zaujme prezitia organizmu (kedze rakovinove bunky su zvacsa zivotaschopnejsie ako nerakovinove). Rakovina je absencia tejto samovrazednosti buniek.
Lenze buniek je v organizme ohromne mnozstvo druhov, a v podstate kazda moze ochoriet na "rakovinu". Liecba je teda zavisla od konkretneho druhu rakoviny, preto sa stale objavuju "lieky proti rakovine" a napriek tomu stale je to jedna z najcastejsich pricin smrti.
Okrem toho, nesmieme byt az taki optimisti, to ze nieco funguje na mysiach neznamena, ze bude aj na ludoch. Najma ked sa to tyka neposkodenia niecoho ineho na co je liek zamerany. Kazdy liek nieco poskodi - ak autori tvrdia, ze nie, tak zjednodusuju. Telo je obrovska biochemicka tovaren vyrabajuca miliony chemikalii, ktore su v jemnej rovnovahe - akykolvek neprirodzeny zasah nieco musi narusit, ide len o to, ci toto narusenie je vyhodne z hladiska toho, co liek napravi.
Ak sa ale ten liek aj podari, tak predpokladam, ze vdaka tomu sa moze podarit vyliecit tak maximalne zopar percent pacientov s rakovinou...
Podpis
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
Uživatelský avatar
forest
Příspěvky: 2573
Registrován: pát srp 27, 2004 12:50 pm
Bydliště: Újezd u Brna 31 let
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od forest »

Uvádí se že je zatím použitelný pouze pro některé druhy nádorvých onemocnění.
U těch myší se přišlo ještě na jednu velice zajímavou věc. U převážné většiny se nádorové onemocnění už znovu nevyskytlo, i když jim bylo záměrně znovu vpraveno do organismu.
Naposledy upravil(a) forest dne pát lis 11, 2005 9:26 am, celkem upraveno 1 x.
Uživatelský avatar
Duro Kotulic Bunta
Banánová odměna
Banánová odměna
Příspěvky: 702
Registrován: sob úno 26, 2005 4:25 pm
Bydliště: Stupava, SK
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Duro Kotulic Bunta »

Hm, to je presne to o com som hovoril - "niektore druhy nadorovych onemocneni". Skoda ze nekonkretizovali.
Ono univerzalny liek "na vsetky druhy nadorov" sa ani neda vyrobit - z dovodu, ktore som spominal (bunky su rozne, mechanizmus ich apoptozy/samovrazdy je rozny, a teda jeden liek proti rakovine - cize na napravu buniek odmietajucich samovrazdu - funguje len u uzkej skupiny buniek, napr. pecenovych, plucnych, hrtanovych, bielych krviniek (leukemia) atd atd).

Aj tak si osobne myslim, ze idealne by bolo zahodit tieto nase prilis zlozite a zranitelne tela, a pretransformovat inteligenciu do umelych schranok/tiel. O co jednoduchsie by bolo vymenit poskodene hydraulicke rameno ako poskodenu ruku? :-)) O co jednoduchsie by sa taky organizmus udrzoval v chode a reparoval?
Teraz je to len sci fi, ale tzv. postbiologicke civilizacie su predmetom serioznych uvah, a podla mna je to najucinnejsia a najefektivnejsia moznost kolonizacie Galaxie. Koniec koncov, tzv. von Neumannove sondy o ktorych som tu uz tusim pisal (su to sondy ktore sa sami reprodukuju ak najdu vhodnu surovinovu zakladnu pri ceste Galaxiou), su vlastne mechanicke virusy.

Btw, na konferencii v Madride som videl jednu prednasku o novom viruse, ktory objavili - je to obrovsky virus, ktory je vacsi ako asi 30 druhov bakterii (dokonca aj jeho RNA geneticka info je vacsia ako mnohych bakterii!), je tak velky, ze dokaze napadnut len velmi velke bunky - napr. ameby (menavky). Pripada mi to velmi zaujimave...

Btw2, ked som bol v Amsterdame tak som vyuzil moznost a kupil si konecne nejaku knihu v rozumnom jazyku, ktory ovladam.
Bola to kniha "Prey" od Michaela Crichtona. Islo o to sci-fi, kde vedci vyvinuli nanorobotov, ktori sa nielen dokazali sami reprodukovat, ale mali aj memory chipy a kedze dokazali medzi sebou vzajomnekomunikovat, vznikol akysi mechanicky roj nanorobotov, ktore mali kolektivnu inteligenciu podobne ako vcely ci mravce. A vyvijali sa podobne ako virus - killovali ludi naokolo.
Velmi napinava kniha, odporucam (neviem ci to vyslo aj v ceskom ci slovenskom preklade) - ale iba v pripade ze vam v sci fi nevadia logicke chyby. Ja uz som rezignoval na tento nedostatok, pretoze bohuzial z tych stoviek co som videl/cital existuje asi len pat knih/filmov, v ktorych som nikdy ziadne nelogicnosti nenasiel. V tejto knihe ich je asi pat, ale co uz, asi som proste nechutne logicky clovek...
:roll:
Podpis
Is it by logic that we prove, but by intuition that we discover. [J. H. Poincaré, mathematician (1854-1912)]
Honza
 
Příspěvky: 4322
Registrován: úte lis 30, 2004 10:50 am

Příspěvek od Honza »

Vidim, ze pouze u ptaci chripky nezustanema a diskuse je velmi zajimava (a hodna pokracovani), proto jsem thread prejmenoval a muzem smele pokracovat...
Uživatelský avatar
® Radim ... ®
Mírně pokročilý
Mírně pokročilý
Příspěvky: 189
Registrován: pát úno 18, 2005 1:10 pm
Bydliště: Někde uprostřed Evropy "sš 49°12' - vd 16°34' "
Kontaktovat uživatele:

Trochu mimo misu :)

Příspěvek od ® Radim ... ® »

Jen tak pri precteni prispevku, jak je zde receno o stribre a pusobeni na viry mne to inspirovalo, ze jsem to sem musel dat neco z akvaristiky, tak mne prosim nekamenujte , ze to sem nepatri, kdyztak to ignorujte pokud se nezajimate o akvaristiku :lol: :lol: :lol:
S tim stribrem se ani nedivim, ze je to pro ruznou virovou havet toxicke. Z akvaristickeho hlediska mi to nedalo a vyhledal jsem v knizce par drobnosti o tom. (kdysi davno, kdyz jsem se venoval akvaristice :wink: )

Cituji :
( 38 ) "U vody čerstvé je naopak třeba dát pozor na nadměrné množství rozpuštěných plynů, na vyšší obsah chlóru, na fenoly a na stopově se vyskytující ionty těžkých kovů (olovo,zinek,měď),ale i na ionty hliníku, který se někdy objevuje ve vodovodní vodě po vodárenské úpravě, jež mohou rybám ublížit."

(284) " .... 1. Náhlý úhyn všech ryb nebo některých druhů, popřípadě velikostních nebo věkových skupin :
- Otrava CO2, čpavkem, dusitany, nedostatkem O2
- Otrava kovy - měď zinek, hliník, stříbro apod.
- Otrava fenoly, insekticidy, herbicidy, nikotinem, alkoholem, organickými rozpouštědly
- ... "

(317) "... Otravy akvarijních ryb způsobují velmi často těžké kovy, např. zinek(v dešťové vodě z okapu), měď, arzén, stříbro, ale i hliník apod. ... "

Vynatky z kapitol (38 -co nejcasteji negativne ovlivnuje jakost vody v akvariu),(284-jak zjistime nemoc u ryb), (317- jake chemikalie mohou skodit rybam) z knihy o akvaristice "333x jak a proč".
Sice to nepojednava neco o niceni viru pomoci tezkych kovu, ale pojednava to o neblahych ucincich i na jine tvory. Proto si dejte majzla at v akvarku neni neco z tezkych kovu , obvzlaste pak ta med u termostatu atd.
__________________
A vo tom to je :idea:
Odpovědět