Tak Vas vsetkych zdravim, uz som spat.
Ak sa vam chce citat zopar cestopisnych postrehov, tak zopar nasleduje:
Zazitkov je plno, a este vacsia je moja rozbistost po zalezitostiach ako 2 x 19 hodinova plavba (Honshu - Hokkaido a naspat) v lodi, pricom posledne hodiny z tej druhej plavby sa blizil tajfun (nasa lod bola na danej linke posledna ktoru nezrusili), takze aj ked 19 hodin na pokojnom mori je malo na morsku chorobu, na konci plavby boli uz dost velke vlny a pravdupovediac bol som rad, ze som konecne bol na pevnej zemi, pretoze myslim, ze by som o par hodin nakrmil ryby svojou vecerou. Bez srandy, nebol to prijemny koniec plavby, aj ked lod mala 190 metrov hadzalo to s nou ako so skrupinkou.
Na druhej strane, bol som rad ze tajfun prisiel tak ako prisiel, lebo plavbu predsa len este nezrusili, takze som dosiel domov, a o necele dva dni nato som uz zas musel letiet do europy, nastiastie to uz ten tajfun bol uz zas prec a tokijske letisko obnovilo cinnost. Uff, priroda sa rozhodla neskomplikovat mi zalezitosti a nacasovala to najlepsie ako mohla... Thanks.
Btw, ak mate radi turistiku a prirodu, neodporucam vam ist do japonska. Cely cas co som v JP som si myslel, ze tak hlupy turisticky system maju len tu blizko Tokya, lenze oni ten system maju streleny vsade. Hokkaido je krasna krajina, sopecne pohoria, mnohokilometrove kaldery a kratery, rokliny, jazera, proste fakt nadherne veci...
Lenze - oni maju v lesoch vsade zatvaraciu dobu! To, ze si vsetkych turistov zapisuju, kde a kam a na kolko idu, je OK, bezpecnost to zvysi a maju prehlad ci sa niekto nestratil. Ale ked som napr. jeden den po vyse hodine namahavej cesty prisiel ku krasnym horskym jazeram (kvoli ktorym som tu turu robil) a zrazu sa objavil tipek z vysielackou, ktory mi oznamil ze je posledny a musime ist domov (napriek tomu ze slnko bolo vysoko na oblohe, boli len dve hodiny poobede), tak som musel zanadavat (po slovensky - to je vyhoda v cudzej krajine, mozete si zanadavat, len treba davat pozor na intonaciu a mimiku a gesta...). Navyse, niekde nenhajdete zrozumitelne info v anglictine o tom, ze ktora trasa sa kedy zatvara. Uff. Este som ho musel poziadat o dve minuty casu aby som stihol urobit aspon tri fotografie, stal pri mne a cakal. A potom celu hodinu cesty naspat isiel za chrbtom, vysielackou obcas nieco pokecali s dalsimi podobnymi "lovcami turistov" z ostatnych turistickych chodnikov. Citil som sa ako keby ma chytila policia a odvadzala na stanicu. Najsmutnejsie bolo, ked sme prisli k autu - boli este asi tri hodiny do zotmenia, proste neskutocna rezerva. Mohol som sa uz iba zdola smutne pozerat na slnkom osvetlene jazera, ktore som si teda vobec vdaka policajnemu japonskemu systemu nevychutnal.
Pri vsetkej ucte k cudziemu systemu, japonci su roboty ktore buzeruju ludi kde mozu. Ziadna sloboda, vsetko kontrolovane, ziadny pozitok zo zivota alebo prirody. Nic, najlepsi japonec je japonec co sedi doma, plati dane, pracuje do umoru a nikdy nic nepovie a nestazuje sa a urobi co mu system nakaze...
Vivat najvyssia samovrazednost vo vyspelych krajinach, ktoru tato krajina pochopitelne trpi...
Btw, japonci naozaj vobec nechodia do prirody. Navyse, na turistickych trasach (pocas otvaracej doby samozrejme) som stretol len asi 1% mladych ludi (cize do 35 rokov), 99% boli dochodcovia. A to este klasickym japonskym sposobom - hromadne, vsetko naraz, nic samostatne. Vysledok - po turistickych chodnikoch (ktorych je v JP velmi malo, ovela menej ako v cechach ci slovensku) sa velmi tazko chodi, pretoze ked stretnete grupu 80 dochodcov (a nasobky - podla velkosti autobusu ktory ich priviezol), tak sa neda nikam ist, pretoze vsetci musia najskor prejst (je ich viac), a to este poriadne pomaly, kedze castokrat su to dedkovia a babky ktore sa cudujem ze este chodia (co je ale pozitivum, ze tak stari ludia sa snazia ist do prirody). Lenze je demotivujuce ist na turu, kde polku casu stravite cakanim na prechadzajucich dochodcov. Straca sa tym akykolvek pozitok z prirody - za moje tury som niekolkostokrat musel pozdravit kedze su velmi slusni a takmer vsetci do jedneho vas zdravia. Horsie ako maturitna oslava kde vam vsetci gratuluju. Uff, deprimujuce, kdeze je nasa krasna europska slobodna priroda...
Ale pozrel som si aj tak zopar zaujimavych veci, napr. cerstvo (v roku 2000) znicenu cast mesta/dediny pod ktorou vybuchla sopka a vznikol novy krater. Na niektorych jej miestach zostali aj zvysky domov a ciest, pripadne potrubi, kanalizacie, ci bagrov... To bolo fakt posobive, bolo z toho citit silu prirody a nicotnost ludskych vytvorov...
Svoje dojem z japonskej turistiky som si vyliecil az cestou do Spanielska, kde som isiel hned po Hokkaide (ale uz pracovne). Btw, Trux, ist na SK som nechcel, lebo som asi na to prilis "cigansky" ci potulny tvor. Na SK este budem, tak naco si minat dovolenku...
V Spanielsku som sa citil ako doma, vynikajuco, ludia sa mozu bozkavat na ulici (japnci su strasne sterilni a chladni, v JP je maximalne western style ak uz svoju zenu drzite na ulici za ruku), je to temperamentny narod, to sa mi paci, mozte plesknut zenu po zadku na ulici a je to OK, mozte opriet zenu o zabradlie a podobne a je to tiez OK...
Ludia sedia vecer vonku na ulici, sadnu si v parku do travy atd atd, kopu veci, ktore su aj na SK a CZ normalne. Mnam, tomu hovorim normalne tvory. Jednoducho zivot.
Pekne mestske centrum, nie ako japonske mesta a dediny s povacsine chaoticky nahadzanymi domami, kde najvacsou architektonickou inovaciou je kvadrova budova s farebnymi stenami (pokial mozno cim najfarebnejsimi, na sposob pokemonov). Ziaden napad, ziadne umenie, suchy strohy styl.
V Madride naopak je krasne centrum o ktore sa aj staraju, naozaj pekne sa prejst po starych ulickach. Podobne ako v Prahe ci v Bratislave (i ked v Bratislave je centrum velmi male).
Pekne su aj Spanielky, mam rad tmave a temperamentne zeny, co Spanielky rozhodne su (a mam stastie ze jednu tmavu a temperamentnu zenu som si pred par rokmi zobral...
). Kricanie vecer cez celu ulicu sa mi velmi pacilo!
Pre niekoho je zmyselne ak zena hovori francuzsky, ale je nemam velmi rad francuzstinu, pre mna je zmyselne ak zena hovori spanielsky. Arriba arriba Espanola!
Navyse, kedze som sam trochu tmavsi typ, tak ma velakrat oslovovali ludia po spanielsky, to sa mi v JP nemoze stat. Je to detail, ale po dlhej dobe v krajine kde ste okamzite cuzdincom aj takyto detail padne dobre. Okrem toho, tym, ze spanielcina je indoeorupsky a dokonca romansky jazyk, vacsina veci sa da vydedukovat co znamena, pretoze maju spolocny zaklad napr. s latincinou. Takze sa clovek naozaj citi ako doma, pretoze si viem vsetko precitat (napr. nazvy miest na mape) a vela z toho aj rozumiet co znamena. To sa takisto v krajine s cinskym pisom nestane - co sa nenaucite ako sa pise, to nikdy neviete precitat ani tomu nerozumiete... V Madride som sa tym padom krasne orientoval a dostal rychlo a bez omylu vsade kde som chcel..
Vyuzil som tak napr. prilezitost, a a precital si na plagatiku ze sa kona africka noc v jednom klube - isiel som teda na koncert africkych jembe, jun-jun bubnov a africkeho tanca (kedze to je moja srdcova zalezitost a kedze bubon mam strasne rad a kedysi som chodil s kamaratmi aj hravat na africke jembe po uliciach...). Boli to original Senegalcania, boli vynikajuci, aj tance boli vyborne, autenticke, ziadna napodobenina.
A temperamentne spanielky do toho tiez tancovali. Dobre padlo pokochat sa mixom euroafrickej kultury plnej energie a zivota.
Btw, prihovoril sa mi vyhadzovac v danom klube, a vysvitlo ze je to Cech!
Robi v Spanielsku uz sest rokov a dobre nam obom padlo pokecat v rodnych reciach (kedze ja som nejakeho cechoslovaka tiez uz dost dlho nestretol).
Takze sme za zvitali ako slovanski bratia a bol som privilegovany navstevnik..
Ak nahodu budete v blizkej dobe v Madride, chodte do Bourbon cafe, Carrera de San Jeronima 5. Budete mat drink zadarmo.
Jedine co som lutoval, ze japonsky system mi neumoznil (ani na vlastne naklady) predlzit si pobyt v Madride ani o jeden den, a tak som odchadzal prave jeden den pred prstencovym zatmenim slnka.. Co uz, nevadi.
Vsetky pozitivne dojmy mi opat zmasakrovala uzasna cesta naspat, ktora trvala takmer presne 24 hodin, z toho 2 + 12 hodin v lietadle. Ak sedite v Boeingu 747 hned pri okienku v ekonomickej triede, a vedla vas sedi dedko ktory neustale spi a este vedla neho babka ktora tiez neustale spi, mate postarane o zabavu. Od WC a narovnania hnatov vas delia dvaja dochodcovia, ktori spia ako zabiti. Ale prezil som (aj moj mocovy mechur a ladviny), aspon som si troska pri okne popozeral napr. Holandsko (kedze som isiel cez Amsterdam), bolo slnecne pocasie takze bolo pekne vidno cele pobrezie aj s vysusenymi oblastami a plytcinami a strukturou morskeho dna... Videli sme aj jeden z najdlhsich morskych mostov na svete (mozno este stale nadlhsi, v Dansku), plus ruske jazera (napr. Ladosske), ktore su naozaj velmi velke (vacsie ako by si clovek myslel z mapy).
Potom bola kratka noc (kratka pretoze sme leteli na vychod, cestou do europy zas lokalny cas bol takmer nehybny - pocas celej cesty nad Sibirou bolo 15 hodin poobede lokalneho casu
), no a potom uplne prazdne Sibirske uzemie, kde len velmi obcas bolo vidiet nejake ludske dielo...A potom napr. aj Amur (naozaj dost velka rieka)...
Zaver bol velmi fajn, okrem toho ze som bol stastny ze uz je dlhy let na konci, som videl vlastny dom (kedze som si nastudoval letecky pohlad na institut kde robim), co bolo zaroven aj trochu smutne pretoze som donho vkrocil az po dalsich styroch hodinach, po doterigani sa autobusom z Tokya).
Bolo zaujimave vratit sa do krajiny, v ktorej navzdy budem naprvy pohlad cudzincom a pritom mat pocit ze tu tu poznam a ze som tu doma viac ako kdekolvek inde (kedze na Slovensku som nezamestnany, nemam tam byt ani auto...)...Zaujijavy paradox, tazko popisatelny...
Ludia na letisku sa mi prihovarali, mysliac si ze som urcite vystresovany zapadniar, ktory samotny cestuje do exotickej krajiny kde sa citi strateny (co tak naozaj je ak idete sami a uvidite vsade len priserne cinske znaky len obcas premiesane jednoduchsim japonskym pismom). Ked som im odpovedal japonsky ze tu pracujem tak bolo zaujimave sledovat troska prekvapene reakcie..
OK, len tolko, koho to nebavilo ten to necital a ostatnym som hadam troska popisal pocity z cesty a trochu porovnal pocity z JP a ESP...
Dufam ze som nenudil, bolo by toho viac ale nemam tolko casu...
