gRis píše:Nuze, ani nevim kde zacit. Tak treba s tim, ze neni mozne do BH vletet. Cim blize je totiz clovek k horizontu udalosti, tim vyssi je dilatace casu. Takze pokud bych se rozhodl ted vletet do BH, vypadalo by to pro ostatni jako ze jsem uvizl v case. Z meho pohledu bych se pravdepodobne mohl bezmocne koukat jak se mi BH vypari pred ocima(toby trvalo hooodne miliard let a mozna by behem te doby i zanikl vesmir i se mnou). Krom toho zkratka cas za horizontem udalosti zanika, coz by byl docela pruser pokud bychom se chteli pohnout z mista - urazili bychom tak jakoukoli vzdalenost nekonecnou rychlosti(dokazete si to predstavit?). Tudiz musime predpokladat cestovatele, pohybujiciho se minimalne mimo cas. A novy Doctor Who bude az na Vanoce. Ted dobrou noc, neco treba jeste rozeberu zitra(dneska).
Predchadzjuci prispevok som napisal skor ako si stihol napisat tento tvoj nazor. Takze odpovedam samostatne:
predstava, ze cim blizsie ste k horizontu udalosti tym je dilatacia casu vacsia a teda nikdy do diery nepadnete, je klasickym pripadom nespravneho chapania relativity. Ano, dilatacia narasta, a teda ak sa pozerate na cloveka padajuceho do ciernej diery
z dostatocnej vzdialenosti, skutocne
sa vam zda, ze jeho pad sa spomaluje, jeho svetlo cervenie (vdaka gravitacnemu cervenemu posuvu), az sa pomaly zastavi a nikdy do ciernej diery nepadne. To vsak je len iluzia sposobena relativitou, v skutocnosti sa s padajucim clovekom deju ine veci. Presne o tom je teoria relativity - dvaja pozorovatelia na roznych miestach v roznych podmienkach (v tomto pripade v inak zakrivenm priestorocase) vidia ten isty jav inak. Ziadna informacia nemoze uniknut spod horizontu udalosti - a teda samozrejme nikdy zvonka nemozete vidiet cloveka vnutri ciernej diery. Fotony totiz budu mat stale menej energie na to, aby od padajuceho cloveka prisli az k vam, pretoze ju stracaju prekonavanimn obrovskej gravitacie - a v momente, ked clovek prekona horizont, uz ziadny foton ani informacia o tomto cloveku do okoliteho vesmiru nepride. Horizont teda nie je nic fyzicke, nie je to ziadna hranica kde by si clovek nieco vsimol ked cez nu prechadza, je to jednoducho len miesto, kde je zakrivenie priestorocasu uz prilis velke na to, aby fotony z neho unikli von. Ak si casopriestor predstavite ako gumovu siet prehybajucu sa pod tazkymi predmetmi, tak cierna dieta bude mat tvar lieviku,alebo akehosi "kratera" v casopriestore. Pad do ciernej diery si potom mozte predstavit ako zostup do tohto kratera - cim ste blizsie k jeho centru a hlbsie, tym vacsi sklon ma svah, ktorym, klesate. Horizont udalosti je obycajny jeden usek tohto svahu, ktory uz je prilis strmy na to, aby sa po nom dokazali vysplhat "bonzaci" fotony, ktore o vas podavaju informaciu. To vsak neznamena, ze fotony dalej nevysietate, len sa sklznu naspat do kratera, takze vonkajsiemu pozorovatelovi sa zda, ze ste sa do kratera nedostali a posledna informacia, ktoru ma, bude pochadzat od poslednych fotonov od vas, ktore budu hovorit, ze ste zostali v mieste horizontu udalosti. Vy vsak pekne do kratera zostupujete dalej, akurat to uz nikto neuvidi.
To, co hovori relativita je to, ze pre cloveka padajuceho do ciernej diery cas bude
z jeho pohladu (cie v jeho suradnicovej sustave) plynut uplne plynule - keby sa pocas padu a prechodu horizontom udalosti pozeral na hodinky, nezbadal by absolutne ziadnu zmenu. Nie je pravda, ze cas pod horizontom udalosti neexistuje. Existuje, jedina vec, ktora sa zmeni, je - popri uvaznenych fotonoch, ako som spominal - ze priestorova suradnica zostane iba jedna a casove suradnice budu az tri, co bude mat za nasledok, ze jedina cesta ktoru si mozte vybrat je cesta v jednorozmernom priestore, a teda nevyhnutne (aj s nekonecne silnym motorom) budete padat do singularity vnutri horizontu udalosti.
Zachrana v rotujucej ciernej diere je to, ze tento "prevrateny" pristorocas skonci pri prechode Cauchyho horizontom, ktory ma kazda rotujuca cierna diera. Vnutri neho, ako som spominal, sa budete moct klasicky vyhnut padu do singularity.